Mať projekt priamo za domom je paráda. Človek tam môže ísť kedy chce, skúšať koľko chce, a čochvíľa to padne. Či?
Projekt Metropolitan, ktorý až do minulého roka ležal ladom v lesoch na bratislavskou Račou a Vajnormi, je príkladom toho, že aj keď je projekt blízko od parkoviska aj zastávky električky, prelez nemusí prísť aj viac ako dekádu. Od jeho objavenia sa pri jeho pokusovaní vystriedalo viacero silných borcov, no projekt dlho odolával. Je to najmä kvôli veľmi špecifickému lezeniu cez malé, ostré, žulové lišty a kompresiu okolo hrany, ktorá preverí dobre rozťahané bedrá. Okrem toho je okno na skúšanie väčšinou otvorené najmä v zime – na jar´aj na jeseň je na takýto štýl bouldra dosť teplo, nehovoriac o dusnom a horúcom lete v hlavnom meste.
Ja som sa k nemu dostal práve v takomto počasí. Spolu s mojim tatkom a Palom Kratochvílom sme sa vybrali v letnej tridsiadkovej horúčave, sprevádzaní bzučaním komárov, zaliezť si na Bratislavskú Perlu, veľký solitér ukrytý v lese pri Vinohradoch, na ktorom sa nachádza aj Metropolitan. V tej dobe som o serióznom projektovaní hovoriť nemohol, no už vtedy mi línia padla do oka. Ostré lišty sú pre odchovanca manínskych platní hudbou pre uši a pohladenie pre oko, preto som si hneď vtedy povedal, že toto by som rád vyliezol a že to jedného dňa aj vyleziem.
Odvtedy sa prelialo kopu vody v Dunaji aj Domanižanke a ja som sa na boulder sporadicky vracal bez väčšieho úspechu. No prišla zima 2022, Zavaky preliezol časť veľkého projektu s názvom Metropolitan direkt, a vo mne začal silnejšie horieť plamienok a v mysli sa začali objavovať dobiedzavé myšlienky – je čas!
Výsledok niekoľkosezónnej snahy je prvý prelez bouldru Metropolitan 8A+, v čase stvorenia jedného z najťažších bouldrov v Karpatoch. O celom procese, ktorý pre mňa veľa znamenal, som napísal aj článok na boulder.sk a spravil video dokumentujúce moje pôsobenie v lesoch v intraviláne mesta. Metroplitan pre mňa zosobnil dávny splnený sen a v inak ťažkom roku priniesol svetlý moment, na ktorý doteraz rád spomínam. A keď sa opäť trochu rozvidnie, vďačne nechám plamienok zahorieť pre ďalší z lokálnych projektov, ktoré už čakajú na prelez!
PS: Jedným z kľúčových prvkov, ktorý prispel k môjmu prelezu, boli nové lezečky s tvrdou pätou, ktoré som si mohol zaobstarať vďaka klubovej podpore z HK Manín. Ďakujem!
Foto: Katka Šostáková
Aďo Capko