Ešte pár rokov dozadu som bol toho názoru, že zimný bouldering je buď pre veľkých fajnšmekrov alebo trochu bláznov. Teraz si vravím, že som sa skôr iba bál ho vyskúšať. Má to čo dočinenia s kožou, ktorá je v zimnom chlade suchá a drží, čo pre mňa ako potivého lezca s kožou bábätka príde veľmi vhod, trenie na skale je takisto výborné a aj to zohrievanie lezečiek pod pérovkou, chlípanie čajú a odbiehanie od variča či ohňa na pár minút pokusovania má svoje nezameniteľné čaro.

Po dlhšej dobe sa túto zimu konečne otvorila cesta pre vynikajúcu zimnú destináciu v Rakúsku. Podmienky sú v tomto období TOP, aj keď prvú návštevu sme veru poriadne vymrzli. V tejto oblasti sa mi podarilo už niekoľko ťažších prelezov a Kishasu 8B som mal na pláne vyskúšať už dlhšie. Jej začiatok, boulder Nairobi SD 8A+, bol môj prvý boulder v tejto obtiažnosti a vyliezol som ho ešte v 2018. V Kinshase sa k nemu pridá ťažká sekvencia po spoďákoch a končí sa skokom. Pre bouldristujednoducho čistá nádhera.

Pôvodne som v deň prelezu plánoval len spájať časti, aby som si mohol pripraviť pôdu na pokusovanie pri ďalších návštevách. Tak to pri ťažkých bouldroch chodí – pomaly a postupne. Niekedy je človek rád, že sa mu podarí spraviť jednotlivé kroky (aj to nie vždy na prvú návštevu), postupne začne spájať sekvencie krokov dokopy. Z krokov, ktoré sa samostatne zdali na hrane možností sa zrazu stane len súčasť niečoho dlhšieho, neskôr sa namiesto dvoch krokov po sebe dajú spraviť tri-štyri-päť a zrazu ten boulder nevyzerá tak nedosiahnuteľne. Takýto proces človeka naučí dôležitú vec – tešiť sa z maličkostí. Napríklad z tých pár krokov naviac.

V deň prelezu išlo spájanie nad očakávania dobre. Hlavný plán na ten deň, ťažkú sekvenciu cez lišty a spomínané spoďáky, ktorú je vidno v úvode videa, som zmákol v relatívne rýchlom slede a po dobrom spojení som sa rozhodol vyskúšať Kinshasu od začiatku. Vlastne som sa nechal nahovoriť, pretože som skúšanie celého bouldra ani nemal v pláne. Nedostal som však na výber, keď mi bolo povedané: „desať minút oddych a ideš to celé.“ Keď povedia, dobre. A čo čert nechcel, hneď prvým pokusom som sa za hlasného povzbudzovania (vďaka chalani!) dostal až do topu a na vrchol kameňa. Bolo si treba trochu zakričať, od námahy aj od prekvapenia, že sa ešte stále držím na skale. Koniec-koncov je to vidno aj na videu, spolu s užasnutou reakciou na vrchu kameňa, kedy mi z úst vypadlo len: „čo sa to práve stalo?!“Lepší začiatok sezóny som si ozaj nemohol priať!

Pri nasledujúcej návšteve sa mi pri podobne vynikajúcich podmienkach podarilo vyliezť ešte dva parádne kúsky – Mandela 8A+ a Scarabeo 8A. K tomu oba v jeden deň, čo je tiež malý osobný rekord :).

Andrej Capko