Vo februári sme strávili týždeň v Chamonix v okolí Mont Blancu. V zložení ja, Marek Kultan a Juraj Koreň sme nabalení a plní očakávaní vyrazili v Ďurovej dodávke. Po precestovanej noci sme nelenili a hneď sme chceli ísť na poobednú lanovku na Plan d’Aiguille. Ako sme ale zistili, lanovka kvôli vetru celý deň nepremávála a tak sme sa museli zmieriť že sa do hôr pozrieme až na ďalší deň.

Ráno začína lanovka premávať až o pol deviatej, nie úplne priaznivý čas  pre lezeniachtivých alpinistov. Napriek tomu neklesáme na duchu a hneď po tom ako sme si zložili veci v zimnej izbe pod stanicou lanovky začíname na lyžiach šliapať pod severnú stenu Aiguilles des Pélerins. O jedenástej naliezame do 450 metrov vysokej super klasiky Rebuffat-Terray za M5+. Sme uchvátení kvalitou lezenia, ktoré je kombináciou firnu, skaly a jemných ľadových glazúriek, všetko sa nám darí onsight. Na vrchol doliezame s príchodom tmy. Nočné zlaňáky nás neminuli a lyžovačka sa svetla čeloviek čerstvým prašanom bola za odmenu. Na chatku na ktorej už medzičasom došli aj Ondro s Evkou prichádzame neskoro večer.

Ďalší deň sa púšťame to cesty na pravo od Rebuffata, legendárnej mixovej línie Beyond good and evil. Nádherné lezenie v hladkých kútoch oprskaných tak akurátnym množstvom ľadu aby sa dali vyliezť, obtiažnosť kútu v našich podmienkach bola tak M6. Po cca 400 metroch sa cesta stretáva s tou Rebuffatovou. Po vzájomnej dohode sa rozhodujeme neliezť posledné najťažšie mixové dĺžky tejto cesty za M8.   Ktoré sú asi 10 metrov od klúčových pasáži v Rebuffatovi. Po známych zlaňákoch a lyžovačke Juraj využíva posledné lúče svetla a letí na padáku do Chamonix. My sme si počkali na prvú rannú lanovku.

Ďalší deň dávame oddych, opalujeme sa a sušíme veci na slniečku. Ráno plný novej sily ideme opäť hore, počasie nieje ideálne, staviame camp na ľadovci pod východnou stenou Mont Blancu Tacul. V hmle a silnom vetre si dávame kratšiu cestu na Pointe Lachenal, Goullote Pellisier  tak za M4+.

Po noci v stane, ktorá zďaleka nebola pohodová nastupujeme pod nádhernú líniu Supercouloiru za M6+ na Tacul, na nástupe nás o pár minút predbehla dvojka nemcov nastupujúcich z chaty Cosmique. Je veľké teplo a do steny sa začína opierať slnko, ľad sa bleskovým tempom topí a padá zo steny. Rýchlo dobiehame pomalých nemcov, ktorí boli takí solidárny že nás chceli pustiť do predu. Po chvíli rozmýšlania činíme ťažke, ale verím že správne rozhodnutie a zlaňujeme. Úraz nás, alebo ich by v týchto podmienkach na seba nenechal dlho čakať. Balíme náš camp a v krásnom počasí, ktoré sa malo čoskoro pokaziť lyžujeme po ladovci do dediny.

Super lezenie a super skúsenosť! Na záver by som sa chcel poďakovat HK Manín za podporu a Dušanovi Myslivcovi za ochotnú pomoc, tipy a rady!