Čo sa stane, keď jeden Považskobystričan a partia Oravcov dorazia do magického lesa na modrom žihadle? Mohol by to byť aj dobrý vtip, no bol z toho jeden parádny výlet do Magic Woodu, ktorý som spolu s partiou z Oravy absolvoval od 11. do 27. júna.

Lezenie v horách je láska na celý život. Dôkazom toho v našom klube sú Pišta Holko (71 rokov) a Palo Muráň (63 rokov). Pre iných v ich veku by bol už výstupy na chatu slušný výkon. Oni si ten výstupy 17. 6. predlžili až na Baranie rohy cestou Šádkove platne 4.

V júni sme sa s Alexom Kuchárom vybrali preskúmať Berchtesgadenské vápencové alpy, konkrétne oblasť Reiteralpe, ktorá je domovom aj cesty End of Silence 10+ a ďalších ťažkých práskov od bratov Huberovcov. Liezli sme spravidla steny dlhé okolo 400 metrov. Miestne vápencové veľmi ostré, vodou vymyté platne sú predurčené prevažne na športové lezenie a my sme sa tento výjazd na takéto športové cesty zamerali. Aj keď nám do stien vždy stačil len set expressov, nejeden nástup a zostup bol celkom slušný alpinizmus.

Na prelome mája a júna sme s Marekom Kultanom strávili týždeň lezením na českých a nemeckých pieskovcových skalách. Dva dni v Ostrove, dva na Falkensteine a dva na Prachovských skalách. Zamerali sme sa prevažne na lezenie klasických ciest, bez magnézia a bez UFÓnov. Liezli sme cesty do VIIIb, čo je maximálne asi 7+ UIAA. Opäť sa však ukázalo, že klasa na piesku zas tak noc neznamená a najviac som bojoval v päťkových nezaistitelných širokých špárach.

Minulý týždeň som bol spolu s Tomášom Bučekom, Peťom Kuricom a Peťom Matejíčekom na pár dní v Ospe. Kvôli škole a podobne nám to vyšlo síce iba na 3 a pol lezeckeho dňa, ale myslím si, že aj tak sme si kvalitné zaliezli a podarilo sa nám pár pekných prelezov.