V dátume 30. 10. až 14. 11. sa konalo reprezentačné sústredenie v Leonidiu. Z nášho klubu sa na sústredení zúčastnili 3 členovia: Tomáš Buček, Samuel Štefánik a Andrej Capko. Dva týždne sme si užívali Grécku pohodičku, dobré jedlo a kúpanie na pláži. /samozrejme sme niečo aj poliezli/. Vďaka super partičke motivovaných ľudí a predchádzajúcemu tréningu 🙂 sa nám podarilo vyliezť veľa krásnych a ťažkých ciest. Zoznam aj s fotkami najdete nižšie:

Mladíci to tento rok riadne rozbehli. Po ochladení v Tatrách sa presunuli do nížin. Skalky za humnami im už však zďaleka nestačia. Preto za novými zážitkami vyrazili cez pol republiky až na Turniská

Matterhorn, azda najznámejší kopec na svete. Jeho 1100 metrov vysoká severná stena, jedna z najväčších severných stien v Alpách. Cesta bratov Schmidtovco,v za ktorej prvovýstup si v roku 1931 títo chlapci vyslúžili zlaté olympijské medaily. Doba pokročila a z tejto cesty sa za tie roky stala jedna z najväčších alpských ultraklasík. Geniálna, logická línia, ktorá diagonálne pretína celú severnú stenu.

Jaro Zábojník a Palo Muráň sú síce už nejaký čas na dôchodku, ale v Tatrách lezú stále s mladíckym nadšením. Na fotkách nižšie sa preháňajú v Čerešňovom pilieri  na Širokej veži a Puškášovi na Volovke.

Cez leto som strávil celý august vo francúzskom Chamonix. Na druhom konci lana mi robil spoločnosť hlavne Marek Kultan a v druhej polke mesiaca sa k nám pridal aj Peťo Cipka. Celá jar a začiatok leta sa v horách v celej Európe vyznačovala chladným a upršaným počasím. Snehu na kopcoch aj v stenách bolo na dané ročné obdobie nadpriemerne. Našu cestu do Chamonix sprevádzal dážď takmer po celú dobu.

Dňa 7.8. sa v Šamoríne uskutočnili majstrovstvá Slovenska v boulderingu. Náš klub reprezentovali Andrej Capko, ktorý skončil na 6. mieste; Tomáš Buček, ktorému sa tesne nepodarilo dostať do finále a obsadil 7. miesto; Samuel Štefánik – 10. miesto; a Filip Buček, ktorý skončil 16.

9179B9EB-A6CE-4422-9DFE-AC58005AD388

F7A954C8-D92F-48E2-8F12-15FB86DCB3D0

3AD90045-6440-4106-8664-8F254E91568C

Samo Štefánik

Človek mieni, ale plány sa menia. Po menších peripetiách a probléme nájsť spolulezca na väčšie alpské steny som nechcel dopustiť, že premárnim celotýždňové okno pekného počasia, a tak som sa pridal k chalanom na bouldrový výjazd do rakúskej oblasti Silvretta. Bouldering síce nieje zrovna môj šálok kávy, ale miestne pekné žulové šutre sa ukázali ako celkom fajn ihrisko, kde sa dá príjemne zabaviť, a lezenie s chalanmi bolo pre mňa dobrou školou a motiváciou kus zosilnieť.

Minulý týždeň som sa konečne dostal do Tatier a podarilo sa mi vyliezť aspoň dve pekné cesty. Najskôr sme sa vybrali s Marekom Kultanom do Bielovodskej Doliny a vyliezli v strašnom teple cestu Pankiewicz-Wolf za VII+ na Mlynárika. Žial kvôli vylomenému chytu už v ľahkom len AF, s jedným sedením. Ďalší deň sme nastúpili pod Pustú stráž ale pod stenou sa všetky naše sny o lezení rozplynuli kvôli otrasnému horku a ani sme do steny nenaliezli. O pár dní neskôr som s Peťom Cipkom vyliezol peknú novú cestu na Galérii Ostrvy, Titanic, IX-. Kľúčová dĺžka išla na druhý pokus PP.

Čo sa stane, keď jeden Považskobystričan a partia Oravcov dorazia do magického lesa na modrom žihadle? Mohol by to byť aj dobrý vtip, no bol z toho jeden parádny výlet do Magic Woodu, ktorý som spolu s partiou z Oravy absolvoval od 11. do 27. júna.