Už tradične sme s Mišom Mikušincom a partičkou zo západného Slovenska ( Vladka, Frodo a Heňa) strávili Vianočné sviatky a Nový Rok v Katalánsku. V Siurane sme boli 16 dní od 18. 12 do 3. 1.
äčšinu lezeckých dní sme strávili v dvoch sektoroch. V La Capelle, kde Mišo skúšal cestu La Capella za 9a+; a v El Pati, kde som ja skúšal cestu Estado critico za 9a. Chýbal malý kúsok, no ani jednému z nás sa projekt nepodarilo vyliezť, a tak máme aspoň motivaciu vrátiť sa pri najbližšej možnej príležitosti.
29.12. Sme s Matejom Prcínom navštívili krajinu krowiek a kabanosov, ináč povedané, Poľské Tatry. Síce sú rozlohou o dosť skromnejšie, zato poliaci tam lezú jak besní a zimné lezenie tam má veľkú tradíciu.
Spolu s Michalom Czechom sme sa vybrali na Kazalincu Mengusovskú, jednu z najlepších a najstrmších stien v Tatrách. Vyliezli sme super zimnú cestu Lapinsky/Paszucha M7-/7. Perfektné lezenie, občas morálové, občas príjemné ale hlavne stále strmé bez nejakých vačších utekáčov a všetko išlo na onsight.
V dňoch 11.12.-18.12. 2022 sa na chate pri zelenom plese uskutočnilo Poľsko-Slovensko-Britské zimné sústredenie. Z radov HK Manínu som sa zúčastnil ja (Matej Prcín) a Adam Kaniak.
Na chate sa zišla pestrá partia horolezcov a i napriek nie ideálnym podmienkam sa počas 7 dní podarilo vyliezť 90 ciest v masíve Malého kežmarského štítu.
Okrem pracantov z nášho klubu sa do práce na skalách v oblasti Manínov zapájajú aj tento rok Trenčania. Jaro Dutka, Gabo Čmárik a Marek Humaj preistili Velkonočný pilier (Fero Piaček, Bohuš Čiernik, 1979) a Danilov sen (Fero Piaček, Jaro Zábojník, 1976) v Kostolci. Aj po preistení si tieto cesty zachovali svoj dobrodružný charakter. Okrem preisťovania sa venovali aj vytváraniu nových ciest.
Je tomu už nejaký ten čas, odkedy sme sa spoločne s Mišom Grzybom, Kubom Vlčekom a Marekom Gašpierikom vydali na grantový výjazd do Magic Woodu. Tak ako minulý rok, mali sme pomerne veľké plány, no tentokrát okolnosti nehrali veľmi v náš prospech. Do Magicu sme síce prišli dobre naladení, mňa však hneď zo začiatku zbrzdilo zranenie ramena a neskôr chrbta, takže prvú polovicu výjazdu som viac strávil na masážnom valci než na skale a všade ma sprevádzala vôňa analgetickej masti.
Koncom augusta sme spolu s Mišom Mikušincom podnikli výjazd do Švajčiarskych Álp. Liezli sme na kopec Petit Clocher du Portalet, ktorý je známy svojou extrémne kvalitou žulou. V severnej stene Portaletu sme strávili 5 lezeckých dni v ceste Histoire sans Fin obtiažnosti 8b+.
Dna 07.08. mi Vlado Nagy povedal, že mu prišiel nový sprievodca do Zádielu, a či nechcem ísť. Slovo dalo slovo, a 11.08. sedíme v aute cestou do Zádielu.
Sedem týždňov strávených lezením v Masíve Mont Blancu ubehlo ako voda. Podarilo na mi vyliezť mnoho pekných ciest.
V druhej polovici výjazdu som liezol najmä s Miškou Izakovičovou. Vyberali sme si hlavne skalné, špárové cesty s nástupmi bez ľadovcov keďže podmienky vo vyšších polohách boli tragické. Keďže sme spolu dosť vyrovnaný a motivovaný tím, perfektne som sa rozliezol a bol som schopný onsajtnúť či flashnúť viacero ciest 7b a vyššie.
Tento ročník sa niesol pod titulom sto plus prvý. Celková účasť a program bol slabší. Veľa ľudí mi tento rok chýbalo. Tí, čo medzi nami už nie sú ale aj tí, ktorých každý rok vídam pravidelno – nepravidelne. Našu skromnú účasť tvorili dve lezecké dvojky, Ja s Mariánom, Jaro s Mišom a dvorný fotograf Paľo. Predpokladaný dážď mal tento krát „spoždění“, a tak sme boli každý deň v doline.
Plánované akcie majú veľkú nevýhodu, nedá sa objednať počasie. A to nás zase potrápilo. Predpoveď bola optimistická, no skutočnosť bola iná. A tak sme väčšinu času trávili na chate a v okolí Skalnatého plesa. I keď sa zdalo, že slniečko sa už derie do doliny, nie a nie preniknúť až do výšok Lomnického štítu. A tak predčasne, so smútkom na duši, odchádzame do údolia o deň skôr.
