Určite si veľa z vás všimlo chýbajúcu značku zákaz vjazdu cestou na Mlynište (oblasť pri obci Pružina – Priedhorie). Aktuálne je táto značka až za rázcestím pri Mlyništi. Z tejto zmeny môžete usudzovať, že je príjazd možný autom až ku skalám. Nie je to však tak.

Ešte pár rokov dozadu som bol toho názoru, že zimný bouldering je buď pre veľkých fajnšmekrov alebo trochu bláznov. Teraz si vravím, že som sa skôr iba bál ho vyskúšať. Má to čo dočinenia s kožou, ktorá je v zimnom chlade suchá a drží, čo pre mňa ako potivého lezca s kožou bábätka príde veľmi vhod, trenie na skale je takisto výborné a aj to zohrievanie lezečiek pod pérovkou, chlípanie čajú a odbiehanie od variča či ohňa na pár minút pokusovania má svoje nezameniteľné čaro.

Tohtoročnú zimu sa mi spolu s Tomášom podarilo stráviť pár dní s teplých španielskych podmienkach. Tomáš bol v Siurane od 19.12 do 8.1., a priniesol si odtiaľ peknu zbierku ťažkých ciest:

Directa cornuales 8c PP
Monster house 8b+ PP
Via del moro 8b+ PP
Dogma 8b+ (pp3)
Horse power 8b+ PP
Marihuana 8a PP

Dňa 08.01. sme sa s Marošom Bogom vybrali do Tatier obzrieť podmienky po veľkom striedaní teplôt. Cieľ sme zvolili Motykovy cestu vo východnej stene Vysokej. Naivne sme zobrali aj lyže, ale viac sme ich niesli, ako lyžovali.

V decembri sa mi podarilo vyliezť zopár ciest, ale aj rozvešať hneď niekoľko pytlov. 

Začiatkom mesiaca, hneď po vôbec prvom snežení sezóny sme s Lukášom Bullom liezli dva dni na Malom Kežmarskom Štíte. Prvý deň sme dali peknú cestu na Kežmarskú bulu, Cigáni idú do neba za M6, onsight. Ďalší deň sme natiahli tri dĺžky vo vedľajšej Veličovej ceste s lezením do M6+, ale následne sme kvôli podmienkam zlanili.

V dátume 30. 10. až 14. 11. sa konalo reprezentačné sústredenie v Leonidiu. Z nášho klubu sa na sústredení zúčastnili 3 členovia: Tomáš Buček, Samuel Štefánik a Andrej Capko. Dva týždne sme si užívali Grécku pohodičku, dobré jedlo a kúpanie na pláži. /samozrejme sme niečo aj poliezli/. Vďaka super partičke motivovaných ľudí a predchádzajúcemu tréningu 🙂 sa nám podarilo vyliezť veľa krásnych a ťažkých ciest. Zoznam aj s fotkami najdete nižšie:

Mladíci to tento rok riadne rozbehli. Po ochladení v Tatrách sa presunuli do nížin. Skalky za humnami im už však zďaleka nestačia. Preto za novými zážitkami vyrazili cez pol republiky až na Turniská

Matterhorn, azda najznámejší kopec na svete. Jeho 1100 metrov vysoká severná stena, jedna z najväčších severných stien v Alpách. Cesta bratov Schmidtovco,v za ktorej prvovýstup si v roku 1931 títo chlapci vyslúžili zlaté olympijské medaily. Doba pokročila a z tejto cesty sa za tie roky stala jedna z najväčších alpských ultraklasík. Geniálna, logická línia, ktorá diagonálne pretína celú severnú stenu.