Skalnatá chata je znovu v plnej prevádzke, tak sme podnikli už minulý rok menší klubový výjazd. Bohužiaľ nám počasie neprialo. Tento rok sa na Skalnatú chatu vraciame len vo dvojici a predpoveď počasia je opäť nie úplne lezecká. Rozhodneme sa privstať si a rozbehnúť sa do steny hneď po vybalení vecí na chate.

Kežmarský štít, Ľavým vhĺbením-Puškáš, IV, OS

Spolulezec: Juraj Krempaský

Na pláne je rest z minulého roku Lipka-Swiecicki. Čím bližšie sme k stene, tým viac sa noríme do hmly. Sedíme a čakáme. Zatiaľ natiahnem lano cez snehové pole, ktoré ako minulý rok bráni úpätia steny. Čakáme ďalej, no márne. Nástupová rampa je celá mokrá a čas už značne pokročil. Nastupuje plán „bé“ ľavý Puškáš. Štvorku vyleziem aj mokrú a Ďuri neprotestuje. Neprotestuje ani po prvej, ani po druhej dĺžke. Skôr naopak, kypí šťastím, že lezie. Radosť sa skončila až na rampe, ktorá bola kvalitne mokrá. Vrchol míňame okolo šiestej a asi dve hodiny nato už v bezpečí chaty.

Druhý deň je predpoveď rôzna. Ráno meníme plány. Narovnanie Puškáša, kde sú štandy a vieme v prípade dažďa ujsť zo steny. Problémom je zase sneh pod nástupom, ale skúsené oko vidí traverz stenou až k postupovému nitu. Ďalej sme ale nedošli. Zdvihol sa prudký vietor a zo západu sa priam rútila mohutná tmavá oblačnosť. Ešte váham, či aspoň jednu dĺžku. Nie, nie je čo riskovať, zlanujeme.

Smutne pozerám na južnú stenu Kežmaráku pri zostupe. Ale prvé kvapky ma presvedčili o správnom rozhodnutí. Kým sme v chate, doslova leje. Lipka-Swiecicki bude musieť počkať.

Kežmarský štít, Lipka-Swiecicki, variant, V, OS

Spolulezec: Juraj Krempaský

Kežmarský nám nedá spať a tak znovu prvou lanovkou naberáme nadmorskú výšku na Skanaté pleso. Je sobota a je mi jasné, že dnes v stene nebudeme sami. Realita bola však šokujúca. Poliaci boli po stene rozlezení ako mravce na cukru. Snehovým polom len tak v teniskách vybehli (ja s ostrým kameňom v ruke a s malou dušičkou zaisťujem bezpečný postup pre druholezca). Spoza snehového pola vylieza ďalšia a ďalšia dvojica. Lezú jeden cez druhého ako tanky. A to doslova, keď v prvej dĺžke počujem zosuv mohutnej masy skál. Zvuk sa stupňuje a mne je jasné, že je to nad nami. Sprcha skál, jak melónov sa odráža nado mnou podo mnou a dopadá na snehové pole, jak bomby. Ruka sa mi klepú od zdesenia. Pokračovať, či ísť ďalej? Viem, že máme už len jednu spoločnú dĺžku. Aby sme sa úplne vyhli akémukoľvek pšonkovi, zvolila som variant. Nebola som si úplne istá, kde presne tento variant začína, no mrzelo ma, že opäť som nedoliezla Lipku-Sviecickeho. Vyliezame nad Birkenmajerovu rampu a opäť sme okolo šiestej na vrchole.

Kežmarský štít, Variant v platni, IV, OS

Spolulezec: Juraj Krempaský

Petra Brožáková