V decembri sa mi podarilo vyliezť zopár ciest, ale aj rozvešať hneď niekoľko pytlov. 

Začiatkom mesiaca, hneď po vôbec prvom snežení sezóny sme s Lukášom Bullom liezli dva dni na Malom Kežmarskom Štíte. Prvý deň sme dali peknú cestu na Kežmarskú bulu, Cigáni idú do neba za M6, onsight. Ďalší deň sme natiahli tri dĺžky vo vedľajšej Veličovej ceste s lezením do M6+, ale následne sme kvôli podmienkam zlanili.

V dátume 30. 10. až 14. 11. sa konalo reprezentačné sústredenie v Leonidiu. Z nášho klubu sa na sústredení zúčastnili 3 členovia: Tomáš Buček, Samuel Štefánik a Andrej Capko. Dva týždne sme si užívali Grécku pohodičku, dobré jedlo a kúpanie na pláži. /samozrejme sme niečo aj poliezli/. Vďaka super partičke motivovaných ľudí a predchádzajúcemu tréningu 🙂 sa nám podarilo vyliezť veľa krásnych a ťažkých ciest. Zoznam aj s fotkami najdete nižšie:

Matterhorn, azda najznámejší kopec na svete. Jeho 1100 metrov vysoká severná stena, jedna z najväčších severných stien v Alpách. Cesta bratov Schmidtovco,v za ktorej prvovýstup si v roku 1931 títo chlapci vyslúžili zlaté olympijské medaily. Doba pokročila a z tejto cesty sa za tie roky stala jedna z najväčších alpských ultraklasík. Geniálna, logická línia, ktorá diagonálne pretína celú severnú stenu.

Cez leto som strávil celý august vo francúzskom Chamonix. Na druhom konci lana mi robil spoločnosť hlavne Marek Kultan a v druhej polke mesiaca sa k nám pridal aj Peťo Cipka. Celá jar a začiatok leta sa v horách v celej Európe vyznačovala chladným a upršaným počasím. Snehu na kopcoch aj v stenách bolo na dané ročné obdobie nadpriemerne. Našu cestu do Chamonix sprevádzal dážď takmer po celú dobu.

Dňa 7.8. sa v Šamoríne uskutočnili majstrovstvá Slovenska v boulderingu. Náš klub reprezentovali Andrej Capko, ktorý skončil na 6. mieste; Tomáš Buček, ktorému sa tesne nepodarilo dostať do finále a obsadil 7. miesto; Samuel Štefánik – 10. miesto; a Filip Buček, ktorý skončil 16.

9179B9EB-A6CE-4422-9DFE-AC58005AD388

F7A954C8-D92F-48E2-8F12-15FB86DCB3D0

3AD90045-6440-4106-8664-8F254E91568C

Samo Štefánik

Človek mieni, ale plány sa menia. Po menších peripetiách a probléme nájsť spolulezca na väčšie alpské steny som nechcel dopustiť, že premárnim celotýždňové okno pekného počasia, a tak som sa pridal k chalanom na bouldrový výjazd do rakúskej oblasti Silvretta. Bouldering síce nieje zrovna môj šálok kávy, ale miestne pekné žulové šutre sa ukázali ako celkom fajn ihrisko, kde sa dá príjemne zabaviť, a lezenie s chalanmi bolo pre mňa dobrou školou a motiváciou kus zosilnieť.

Minulý týždeň som sa konečne dostal do Tatier a podarilo sa mi vyliezť aspoň dve pekné cesty. Najskôr sme sa vybrali s Marekom Kultanom do Bielovodskej Doliny a vyliezli v strašnom teple cestu Pankiewicz-Wolf za VII+ na Mlynárika. Žial kvôli vylomenému chytu už v ľahkom len AF, s jedným sedením. Ďalší deň sme nastúpili pod Pustú stráž ale pod stenou sa všetky naše sny o lezení rozplynuli kvôli otrasnému horku a ani sme do steny nenaliezli. O pár dní neskôr som s Peťom Cipkom vyliezol peknú novú cestu na Galérii Ostrvy, Titanic, IX-. Kľúčová dĺžka išla na druhý pokus PP.

Čo sa stane, keď jeden Považskobystričan a partia Oravcov dorazia do magického lesa na modrom žihadle? Mohol by to byť aj dobrý vtip, no bol z toho jeden parádny výlet do Magic Woodu, ktorý som spolu s partiou z Oravy absolvoval od 11. do 27. júna.

V júni sme sa s Alexom Kuchárom vybrali preskúmať Berchtesgadenské vápencové alpy, konkrétne oblasť Reiteralpe, ktorá je domovom aj cesty End of Silence 10+ a ďalších ťažkých práskov od bratov Huberovcov. Liezli sme spravidla steny dlhé okolo 400 metrov. Miestne vápencové veľmi ostré, vodou vymyté platne sú predurčené prevažne na športové lezenie a my sme sa tento výjazd na takéto športové cesty zamerali. Aj keď nám do stien vždy stačil len set expressov, nejeden nástup a zostup bol celkom slušný alpinizmus.