Túto sezónu zima začala a zároveň na chvíľu skončila už v októbri, spolu s Adamom Kaniakom sa nám podarilo vyliezť severnú stenu Matterhornu cestou schmidovcov. Po návrate som musel stráviť 2 týždne v nemocnici a následne 3 mesiace doma na PN kvôli omrzlimam.
Koncom januára prsty začali opäť vyzerať ako ľudské preto som sa rozhodol ísť na menšiu testovačku na popradské pleso.
V marci sa pod záštitou SHS James konalo zimné horolezecké sústredenie v Chamonix. V chudobnejšej zostave sme sa do Francúzska vybrali ja, Rišo Nemec, Marek Kočvara a Lukáš Dula. Keď človek ide na týždeň do Cham, dá sa toho postíhať fakt veľa, alebo aj nič.
Týždeň pred plánovaným výjazdom do Kyrgysztanu s mojim spolulezcom Rišom Nemcom ma koncom januára seklo v krížoch. V polohe ležmo, neschopný čokoľvek robiť som sa doma opúšťal a čas do odletu sa krátil. Asi dva dni pred odchodom sa môj stav začal lepšiť, síce zďaleka nie na 100%, ale predsa sme sa rozhodli vyraziť.
25.3. sme sa vybrali s Marošom Bogom na dlhšiu túru do Tatier na skialpoch spojenú s lezením. Začali sme v Tatranskej Polianke cez Poľský hrebeň, Litvorovú priehybu, Gerlachovské spády a Komarnického roklou do Východného Batizovskeho sedla a odtiaľ zjazd ku autu za odmenu.V Komarnickom krásnych cez 100m ľadopádu.
13.4. sme ešte vybehli na Slavkovský štít cez tri Groszove ľady, ktoré boli ešte stále v dobrých podmienkach.
15.4.2022 som sa s Filipom Bučekom vybral na nominačné preteky do Brna. Filip postúpil do finále a obsadil konečné piate miesto. Ja som obsadil siedme miesto v kategórii do 20 rokov.
Dňa 2.4.2022 sa vo Zvolene na novootvorenej bouldrovke uskutočnili preteky slovenského pohára. Náš klub reprezentovali Tomáš Buček, Filip Buček a Samo Štefánik.
Mne a Tomášovi sa podarilo dostať do finále, kde on obsadil konečné 6. miesto a ja 7. miesto. Filip skončil 9. tesne pred bránami finále.
Ešte pár rokov dozadu som bol toho názoru, že zimný bouldering je buď pre veľkých fajnšmekrov alebo trochu bláznov. Teraz si vravím, že som sa skôr iba bál ho vyskúšať. Má to čo dočinenia s kožou, ktorá je v zimnom chlade suchá a drží, čo pre mňa ako potivého lezca s kožou bábätka príde veľmi vhod, trenie na skale je takisto výborné a aj to zohrievanie lezečiek pod pérovkou, chlípanie čajú a odbiehanie od variča či ohňa na pár minút pokusovania má svoje nezameniteľné čaro.
Tohtoročnú zimu sa mi spolu s Tomášom podarilo stráviť pár dní s teplých španielskych podmienkach. Tomáš bol v Siurane od 19.12 do 8.1., a priniesol si odtiaľ peknu zbierku ťažkých ciest:
Directa cornuales 8c PP Monster house 8b+ PP Via del moro 8b+ PP Dogma 8b+ (pp3) Horse power 8b+ PP Marihuana 8a PP
Dňa 08.01. sme sa s Marošom Bogom vybrali do Tatier obzrieť podmienky po veľkom striedaní teplôt. Cieľ sme zvolili Motykovy cestu vo východnej stene Vysokej. Naivne sme zobrali aj lyže, ale viac sme ich niesli, ako lyžovali.