Júlové polezeníčko a chata pod Rysmi  

Piatok 13:50 utekám z práce, aby som stihol odvoz o 14:30. Neviem prečo, ale vždy keď idem skôr, mešká niekto z posádky. Tentokrát našťastie iba 20 min. Podarilo sa mi stihnúť predposlednú zubačku. Po Popradské pleso mi robil spoločnosť Ilian z Bulharska a niečo po 22:00 som bol na chate. Tam mi parťák ubránil posteľ pred podnapitým ceprom. Ráno budík 5:00, v pláne máme Žabieho koňa (III) a potom cez Tylkovu štrbinu na nástup pod Štáflovku (V).

Ráno sa nám do tej hmly a zimy príliš nechcelo, ale keď už sme tu… Píšem rosničke a tá predpovedá zrážky od ôsmej. Pri nástupe je všetko vlhké, odisťujeme dĺžku pred nástupom; pri zlaňáku začína trochu pršať, tak to otáčame. Po pár krokoch žartujem, že sa to zlepšuje a už zlaňujeme dolu. No dážď a vietor pridal na obrátkach a tak to, čo sme bez rozmýšľania zlanili, prusíkujeme naspäť 😀 Na chate si dáme pivo a zaľahneme do postele.

O16:00 mi Jozef búcha na posteľ, že už je pekne a ideme liezť. Ešte sa prevrátim na druhý bok…a zrazu sme pri zlaňáku na Žabieho koňa. Rosnička predpovedá zrážky o hodinu, naša lokálna predpoveď nám vraví, že to vydrží dlhšie. Trochu meníme plány a ideme po hrebeni na Rysy (III). Po chvíli mokrá skala už nevyzerá až tak hrozne.

Začíname postupovať celkom rýchlo, až kým sa nenechám dvakrát zlákať krásnym chodníčkom, ktorý trochu odbiehal od hrebeňa…a ja som sa ocitol tam, kde som nechcel byť. Istenia dávam, kde sa dá a vraciam sa na hrebeň. Hrebeň sa lezie po hrebeni?!! Môj morál je na bode mrazu, strieda Jozef. Po chvíli vidím chodník z poľskej strany a o chvíľu sme na vrchole. 20:00. Rysy bez ľudí, niečo ako Černobyl. Začíname zostupovať a je nám pridelená celom intenzívna sprcha. Na chate dáme sušiť veci a zničení ideme spať.

Ráno budík 6:30, po letmom pohľade do okna posunutý o pol hodinu. Nakoniec volíme vyčkávaciu taktiku. O 10:00 sa začína počasie zlepšovať, tak ideme dokončiť to, čo sme začali včera, akurát s veľkými batohmi. Ani sa nenazdáme a zlaňujeme na nástup Žabieho koňa. Prvú dĺžku ťahám ja, skala je celkom suchá, až na pár miest. Dolieza ku mne Jozef. Tomu nesadlo lezenie s ťažkým batohom, tak ťahám celú cestu až hore. Pre mňa to nebol problém, keďže som  Žabieho koňa už liezol v júni s Katkou. Okolo 13:00 sme na vrchole. Občerstvenie a už zlaňujeme z vrcholu. Náhlime sa dolu až stihneme večeru vo Furkotke.

Pavol Španihel

Pridaj komentár