Zima začína z tuha. Silné mrazy, žiaden odmäk, steny sú suché. Silný vietor sa postará aspoň o to, že sneh nie je v položených partiách a trávy držia tutovo. Opäť idem na Zbojnickú chatu, no čo budem liezť, neviem. Moje plány mení aj čerstvý sneh, ktorý v noci nečakane napadol. Ráno sa počasie rýchlo kazilo a začal opäť poletovať sneh. Voľba padla na ľavý žľab v masíve Slavkovskej kopy. Jožo je prvýkrát v teréne, tak netreba vymýšľať žiadne hlúposti.
Sneh v žľabe držal, a až v druhej polovici máme kontakt so skalou. Je suchá a mačky nepríjemne škrípu, zato trávy sú ako betón. Joža bezpečne odistím, sme v teréne III-IV.
Na vŕšku výhľad veľmi nemáme a fúka vietor. Klasické manévre s čajom, kus zmrznutej čokolády do úst a balenie lán.
Zostup je poriadne vyfúkaný na skalu, a tak radšej zlaníme. K večeru sa úplne vyčasilo a slnko zafarbilo okolité vŕšky do červena. Pohľad na ne priam berie dych a človek vie, že chce byť tam, kde práve stojí.
V nedeľu svieti slniečko, tak sa ideme polyžovať. Ja samozrejme kukám po ďalšom cieli v stene Východnej Vysokej. Favoritom je jednoznačne cesta Teschlerovcov.
Výstup:
16.12. 2017
Slavkovská kopa, Slavkovská priehyba-ľavý žľab, III-IV, RP sólo
Spolulezec: Jožo (chce ostať v anonymite)

Peťa Brožáková