Už dlhšie som pozerala do východnej steny Východnej Vysokej. Skalno-snehový terén, nie dlhé, dobrý zostup. Jediný problém je kvalita snehu, vo východných stenách sneh veľmi pomaly sadá. Preto mením cieľ niekoľkokrát, nakoniec sa rozhodnem pre JV rebro od Keleho.

Nahromadený čerstvý sneh sa sype pod nohami a v strmom svahu len veľmi ťažko získavame každý meter. Trávy držia, ale skala je suchá, mačky škrípu pri každom kontakte s ňou. Je riadna zima. Pri pohľade do doliny tíško závidíme lyžiarom, ako poľahky stúpajú terénom. Podmienky sú priam ideálne na lyžovačku. Láka nás to stočiť do žľabu a zbaviť sa tak trápenia. Ale nie, to nám alpinistická hrdosť nedovolí. Ide to pomaly, ale ide.

Asi v polovici rebra sme odbočili do stienky a pokračujeme Puškášovou cestou. Kontakt so slniečkom je príjemný a po takmer päťhodinovom boji stojíme na vŕšku. Počasie praje, v diaľke je civilizácia stratená v mori oblakov. Nádherný pocit, stáť tu v tom tichu hôr.

Bohužiaľ nás počasie nepočkalo a v nedeľu sme o parádnu lyžovačku prišli.
Výstup:
2.12.2017
Východná Vysoká, Ľavým rebrom steny III-IV, (Kele-Novotný) prvé dve dĺžky ďalej Prostriedkom steny III (Skřipský-Puškáš), OS, druhá polovica sólo.
Spolulezec: Katarína Jasenčáková

Peťa Brožáková