Denný tréningový kemp

Druhý ročník nášho lezeckého kempu je za nami a bol to týždeň plný kvalitného lezenia, učenia sa a tréningu, ale aj spoločného utekania pred dažďom, chutných obedov a večerí, a najmä kopy zážitkov. Aj tento rok mali deti možnosť vyskúšať si viaceré lezecké štýly na umelej stene aj na skalách, a to najmä prostredníctvom aktivít zameraných na zlepšenie techniky, sily aj lezeckej kondície, no dôležité bolo si poriadne a do sýta zaliezť. Dôkazom toho boli okrem 291 spoločne vylezených bouldrov aj mnohé zodraté prsty už pred posledným dňom. Ale pekne po poriadku. 

Pondelok 14.7. – Lezecká stena HK Manín

Úvodný deň sme sa hneď po zoznámení s materiálom, halou, a najmä všetci medzi sebou, venovali najmä lezeniu s lanom. Začali sme zopakovaním techniky efektívneho lezeckého pohybu, ktorú okrem samotného vysvetlenia od trénerov deti popri ukážke aj sami upravovali podľa vlastných znalostí. Teoretické poznatky sme hneď aj otestovali. Začali sme prácou s nohami a najmä špičkami lezečiek na pripravených tréningových kockách, na ktorých deti prekonávali prekážkové dráhy rôznej úrovne. Následne pre menších na hornom lane (Top Rope), pre skúsenejších aj na prvom konci (Lead) sme postupne prešli aktivitami zameranými na precízne stúpanie nôh, oddych v ceste, stabilizáciu v pozícii a vytrvalosť. Na záver sme si v rámci uvoľnenia urobili spoločný strečing. 

Utorok 15.7. – Prečín

Zlepencové skaly na Prečíne poskytujú dostatok možností pre menších aj väčších, a aj pre rôzne úrovne lezeckých schopností. Od minulého roka sme rozšírili naše pole pôsobnosti a deti si vyskúšali lezenie vo viacerých sektoroch. Cieľom tohto dňa bolo jednoducho naliezť čo najviac ciest a pre niektorých aj zoznámiť sa so špecifikami lezenia na zlepenci. Tí, ktorí s ním už skúsenosti mali, mohli liezť jednu cestu za druhou, či už na TR alebo Lead. Najmä starší chlapci zvolili raketové tempo, pod dozorom si dokonca aj vyskúšali jeden bezpečný pád. Po obednej opekačke nasledovala aktivita zameraná na dôležitosť ochrany prírody v spolupráci s CHKO Strážovské vrchy, ktorá je už pravidelnou súčasťou táborov aj kempu. Napriek nášmu zameraniu primárne na lezenie je dôležité, aby deti rozumeli tomu, že na skalách sme návštevníkmi a že príroda, ktorú máme okolo seba, nie je len miesto pre lezecké výkony, ale aj vzácnosť, ktorú si treba udržiavať a chrániť. 

Streda 16.7. – LA SKALA Žilina – bouldering

Stredy sú pre nás bouldrové dni a aj keď v LA SKALE láka aj pohľad do veľkých previsov a vysokých stien, vďaka veľkej bouldrovej ploche vo vnútri aj vonku bol značný priestor na realizáciu aj bez lana. Usadili sme sa na voľnej vonkaješej bouldrovke a v príjemnom tieni počas horúceho dňa sme sa po rozcvičke mohli opäť povenovať technike, riešeniu lezeckých problémov aj voľnému lezeniu. Začali sme s rozdielom medzi dynamickým a statickým lezením, ktorý je zvlášť pri modernom boulderingu, kde sa miešajú rýchle, výbušné kroky s jemnými, kontrolovanými pohybmi, veľmi dôležitý. Po ukážke od starších chalanov si mohli decká vyskúšať, ako sa lezie “opičím štýlom” a “leňochodím štýlom” a hľadali, aká kombinácia týchto dvoch je pre nich na vyriešenie daného problému najvhodnejšia. Skúšali takisto nezvyčajné pozície pri cvičení, kde pravá polovica tela využíva boulder jednej farby a ľavá polovica boulder druhej farby, a po skončení cvičení až do obeda voľne liezli na množstve postavených bouldrov. Po dobrom obede a vytrávení následovala Zbieračka, ktorá mala aj minulý rok úspech. Deti ďaleko prekonali všetky očakávania, keď spolu za 30 minút vyliezli 291 bouldrov, čo znamená, že každú minútu padlo skoro 10 bouldrov a najvyšší počet vylezených bouldrov bol 28, t.j. skoro jeden za minútu! Všetci sa však poriadne hecli a prispeli k tomuto parádnemu číslu. Napriek únave sa liezlo až do odchodu na autobus, a tí, čo už liezť nevládali, zostali aspoň v cvičebnej zóne alebo sa pretekali v atletike na žinenkách až do záverečného strečingu.

Štvrtok 17.7. – Gastonka (Manínska tiesňava)

Predpovede počasia, ktoré sme s napätím sledovali už od pondelka, ukazovali dážd, no ako veľká bude jeho intenzita jasné nebolo. Rátali sme so všetkým od prehánok až po riadnu spŕšku, no odhadovali sme, že skala na mierne previsnutej Gastonke bude tou správnou voľbou aj v takýto deň. Mierne sme posunuli zvyčajný skorý odchod a pomedzi kropaje sme sa dostávali k Manínskej. Prísť úplne suchí pod skalu sa nám nepodarilo, prvú zastávku sme museli spraviť najprv na zákrute a potom aj na Rozprávkovej lúčke, kde sa prví lezenia-chtiví dočkali aspoň úvodného boulderingu. Našťastie dážď prichádzal v etapách, medzi ktorými sme sa bezpečne dostali a rozložili pod skalou. Odhad aj skúsenosti s lezením v Manínoch nesklamali – Gastonka bola naozaj poväčšine suchá. Liezť sa teda dalo v podstate celý deň, na viacerých ľahších aj ťažších cestách sa prestriedali temer všetci. Jedna skupinka zvolila aj bouldering v sektore Peklo, kde sú bouldre pomerne náročné, no našli si určité pasáže, ktoré poskytli dostatok lezeckého vyžitia. Niektorí sa do lezenia pustili s takou vervou, že koža, poznačená už tromi dňami intenzívneho lezenia, začala prosíkať o pomoc a bolo treba využiť lezeckú “tejpku” na zapáskovanie zodratých prstov. Pod previsom sme boli skrytí aj pred ďalším dažďom a do kempu sme prišli už v sprievode slnečných lúčov. Po ďalšej prietrži, kedy sme si vďaka pomoci majiteľa kempu, ktorý nám ochotne požičal prenosné ohnisko, mohli spraviť večeru na ohni, nasledovala prvá pomoc pod taktovkou OZ Rescue Považie. Vety typu “ale načo, veď som to robil/a v skaute” alebo “ale musíme, veď mne sa nechce” sa rozplynuli už v úvode a deti viac ako hodinu počúvali, odpovedali, precvičovali, zachraňovali, prenášali a zabávali sa pri interaktívnom formáte, ktorý ich úplne vtiahol. To už sa ale stmievalo, a tak bol čas vybaliť karimatky a spacáky a zaľahnúť do pripravených stanov. 

Piatok 18.7. – Lezecká stena HK Manín

Po štyroch dňoch lezenia a prespávačke vonku už v piatok nezostáva príliš veľa síl. Kto mal, ten ich ešte využil na skúšanie ciest s lanom či na bouldrovke, vytvorila sa skupinka malých pretekárov aj skúsenejších drtičov. Viacerí sa pripojili aj na spoločné stavanie bouldrov a priložili ruku k dielu tým, že vytvorili niekoľko nových bouldrových problémov, ktoré si aj sami preliezli. Popri lezení či stavaní bol aj priestor na skákačky a húpačky, vedomostný kvíz, oddych v natiahnutých hamakoch, a hry s kamarátmi pred koncom kempu. A rýchlejšie, než sme sa nazdali, bolo poobedie a koniec nášho spoločného týždňa. 

Z pohľadu trénerov môžem, myslím, kemp zhodnotiť ako úspešný. Skombinovali sme lezenie na umelej stene aj dve rôzne lezecké oblasti, mali sme priestor učiť sa technike aj poriadne zabrať a otestovať svoje lezecké schopnosti vďaka pohybovým aj fyzickejším aktivitám, každý primerane svojmu veku aj výkonnostnej úrovni. Za nás môžem teda povedať, že sme s kempom veľmi spokojní a dúfame, že deti si ho užili aspoň tak ako my a odniesli si okrem zodratej kože a boľavých svalov, ktoré k nášmu športu tiež patria, aj kopu nových zážitkov, poznatkov, 

motivácie do ďalšieho lezenia, a možno aj nové či utužené kamarátstva, ktoré môžu ďalej rozvíjať. 

Andrej Capko