V dňoch 21. – 29. mája 2025 sme namiesto pôvodne plánovanej Bosny a Hercegoviny absolvovali klubový výjazd na Sicíliu. Dôvod bol jednoduchý – veľmi zlá predpoveď počasia v Bosne nás donútila narýchlo hľadať náhradnú destináciu. Po krátkom pátraní zafungovala stará známa improvizácia – Sicília vyzerala dobre, letenky boli lacné, rozhodnutie padlo rýchlo.

Z pôvodnej dvojice Miro Ďurovec a Ivan Janoško sa napokon sformovala štvorčlenná výprava – pridali sa Martin Kalas s parťákom Braníkom. Leteli sme do Trapani a ubytovali sa v parádnom kempe El Bahira neďaleko mestečka San Vito Lo Capo – priamo pod skalami.

Liezlo sa najmä v sektoroch nad kempom, ktoré ponúkali tieň počas horúcich dopoludní – ideálne podmienky. Teplota mora presiahla 21 °C, takže každodenné kúpanie bolo príjemným zakončením lezeckého dňa.

Na rest day sme nesedeli – dali sme výlet do Palerma, vrátane návštevy múzea o mafii, a vyšlapali sme aj do starobylého mestečka Erice, ktoré sa týči nad morom ako z rozprávky. Okrem lezenia sme si zabehli dva trailové výšľapo-behy na Monte Monaco a Monte Cofano, aby sme sa pripravili na plavkovú sezónu (nepomohlo).

Zlatý klinec programu prišiel ku koncu výjazdu. S Ivanom sme si dali 400-metrovú stenu Monte Monaco, kombináciou ciest Via Fratelli Titt – Via Vento del sud (14 dĺžok, 5c).  Okrem veľkej steny sme si užili aj veľkú dávku slnka, 4,5 hodiny solárka. Do plánovanej náročnejšej línie sme radšej kvôli teplu ani nenastupovali.

Káva tiekla potokom, o pivách sa doteraz šepkajú medzi miestnymi legendy. Výkony tiež stáli za to – ja s Ivanom sme liezli len na OS do 6b+, Maťo potiahol cesty až do 7b+.

Zhrnutie? Ideálne!

Celý výjazd hodnotím ako 110 % úspešný – lezenie, zábava, more, výhľady aj talianska pohoda. Na Sicíliu sa určite ešte vrátime – ideálne v trochu chladnejšom období, aby sme mohli naplno využiť potenciál miestnych stien.

Miro Ďurovec