Koncom augusta sme navštívili rakúske pohorie Dachstein, druhé najvyššie pohorie Severných vápencových Álp. Nachádza sa na pomedzí troch spolkových krajín – Štajersko, Horné Rakúsko a Salzbursko. Našim cieľom bola konkrétne skupina Gossaukamm, západná časť pohoria, kde dominuje vrch Grosse Bischofsmütze.
Výletu sme sa, napriek tomu, že pozvaní boli všetci členovia klubu, zúčastnili len traja – Andrej Babuša, Tomáš Borovan a ja. Cesta má asi 530 km a keďže vedie prevažne po diaľniciach, ubehla nám rýchlo.
Za obcou Filzmoos platíme mýto, aby sme sa dostali na parkovisko Aualm (1350 m n. m.), ktoré je hodinu chôdze od chaty Hoffpürglhütte (1705 m n. m.). Uprostred doliny nás prekvapí rampa a informácia, že táto cesta je už len pre zásobovanie chaty, lesníkov a pastierov. Zrejme novinka, turistické mapy aj lezecký sprievodca hovoria inak. Pokračujeme teda druhou vetvou doliny na Oberhofalm (1268 m n .m.), kde je okrem hostincov aj parkovisko a dokonca autobusová zastávka. Odtiaľto to bude len o 20 – 30 min dlhšie. Mimochodom, miestne kravy v skutočnosti nie sú fialové. Fakt.
Chata je dosť veľká. Zásobuje ju nákladná lanovka. Chatár Sudra sa okrem chaty venuje lezeniu, preisťovaniu starých a vytváraniu nových ciest a horskej záchrane.
Ráno kráčame do sedla Steiglpass a ďalej pod vežu Eisgruberturm (2103 m n.m.). Pod stenou možno obdivovať krasový reliéf vo forme škrapových polí. Vybrali sme cestu Eie Fahrt nach Emmental, klas. 6-. Má 4 dĺžky, je pomerne strmá a miestami aj vzdušná, s výnimkou sutiny na policiach stanovištiach je však pevná a dobre odistená. Stena je otočená na sever, tak sa veľmi nepotíme. Najťažšia je druhá, najkrajšia asi posledná dĺžka po dierach, ktoré ceste dali meno. Tomáš si zanadával, že si zobral nové, ešte neroztiahnuté lezečky.
Pri zlaňovaní sa treba vyhnúť komínu vpravo od cesty, v ktorom sú veľké výlomy. Počas zostupu nás sprevádzajú hromy, blesky, ale to sme už v chodeckom teréne mimo vyvýšených miest. Nasledujúci deň trávime na skalách v okolí chaty, pretože popoludní má prísť dážď.
Najprv sme obzreli sektor Rauchwand, ale rýchlo sme ho opustili. Je to južná stena a už ráno značne vyhriata. Vrátili sme sa bližšie ku chate, kde skaly vytvárajú malé skalné mesto a lezecké cesty sú zo všetkých strán. Liezli sme v sektoroch Schneidezahn a Bärenzahn, 8 ľahších ciest do obtiažnosti 7-. Sú krátke, cca 15 m, pevné, perfektne zaistené, ale na čom sme sa zhodli – prísne klasifikované. V porovnaní s našimi skalami by sme väčšine ciest pol stupňa pridali. A dážď? Žiadny neprišiel.
Tretie ráno sme si privstali, aby sme boli pod Grosse Bischofsmütze (2458 m n.m.) prví. Názov znamená biskupská čiapka a dobre vystihuje tvar vrchu. Prístupový chodníček občas križuje dlhočizné sutinové prúdy, jedenkrát dokonca aj snehové pole. Posledných 300 m pod stenu je už obtiažnosť I, miestami aj II. Samotná južná stena má cez 200 m a je jednou z tých, kde cesty nepribúdajú, ale ubúdajú. Pravá časť steny je žltá – tu sa v roku 1993 zrútil pilier vysoký 200 m.
Normálna cesta je ľahká, skala pevná a sú tu nity, takže aj v trojici sme rýchli. Na vrchole čakajú famózne kruhové výhľady na celý Dachstein, vrátane Hoher Dachsteinu a Torsteinu či Hallstatterského ľadovca pod nimi, ale aj na pohoria Tennengebirge, Kaisergebirge a Totes Gebirge, južným smerom zase dlhý hrebeň Nieder Tauern a Hohe Tauern, výrazné zaľadnenie vidno na vrchoch Ankogel a Grossglockner.
Slnečné počasie a žiadny veľký nával sa nekonal, okrem nás v ten deň vystúpili ešte 2 dvojice. Počas zostupu 6 dĺžok zlaníme. Večer pokecáme s viac-menej miestnymi lezcami, čo sú naši spolubývajúci Christoph a Rene. Ráno sa sunieme do údolia a dopoludnia vyrážame domov, Tomášovi však hôr nestačilo a tak ho vykladáme cestou, kde prestupuje smer Taliansko
Výstupy:
26. 8. Eisgruberturm – Eine Fahrt nach Emmental, 6-, Jurdík – Babuša – Borovan27.8. osem skalkárskych ciest do obtiažnosti 7-28.8. Grosse Bischofsmütze – Normalweg, 3+, Jurdík – Babuša – Borovan
Michal Jurdík
V termíne 25.8. – 29.8. chceme navštíviť pohorie Dachstein. Voľba lokality padla na chatu Hofpurglhutte (1705 m n.m.). Priamo pod miestnou dominantou, zdanlivo nedostupným Grosse Bischofsmutze (2458 m n. m.), a pritom len hodinu od parkoviska.
Okolie ponúka množstvo vápencových horolezeckých výstupov, tradičných aj odistených, tie najdlhšie majú asi 13 dĺžok, 450 m. Oblasť je vhodná aj pre skalných lezcov, len pár minút za chatou je takmer 200 športových, prevažne 1-dĺžkových ciest. Sprievodca je dostupný na https://www.klettergarten-filzmoos.at/
Ubytovanie stojí 21 eur na noc (členovia Alpenvereinu menej), okrem toho treba počítať s nákladmi na cestu (530 km), prípadne na stravovanie. Klub prispieva 50€/osoba. Rezervovaných je 8 miest. Záujemci sa môžu prihlásiť na klubovej schôdzi vo štvrtok 1. 8. o 19:00 alebo mailom na miso.jurdik@gmail.com. Do 13.8. je nutné prihlásiť sa aj zaplatiť 20€ zálohu.
Titulný obrázok wikipédia
