Jedna z povestí hovorí o tom, že satan schoval v Satanovom žľabe poklad. Často padajúce skaly z jeho masívu boli preto v minulosti príčinou fantázie ľudí, že práve on či iní zlí duchovia si takto strážia ukryté poklady. My, každoročne na Veľkú noc, hľadáme ale duševné poklady, a to na skialp túrach či počas zjazdov na lyžiach z tatranských vrcholov, alebo v ich žľaboch.   

Tento rok sme si vybrali zlyžovanie Satanovho sedla (asi 2 300m), obtiažnosť S3, E1+ modrý ťažký, max. 47˚, dĺžka asi 500m. Žľab je takmer stále v tieni, čo má výrazný vplyv na kvalitu snehu. Minulý rok nás nevyhnali odtiaľ démoni kameňovaním, ale tesne pod sedlom množstvo lavinózneho  snehu zavelilo na ústup. Skúsili sme to teda tento rok. Bolo síce jasno, ale Satan zúril veľkým vetrom a podmienky boli na lyže až moc tvrdé, zľadovatené. Preto prvých cca. 30 metrov zo sedla sme museli na lyžiach zlaniť, plus ďalšie metre na ľadovej kruste zošúchať bokom. Nakoniec však zjazd na lyžiach žľabom bol prívetivý. Samozrejme priamo v Satanovom sedle sme si nenechali ujsť preliezť cez skalné okno či pokochať sa peknými výhľady na vežičku Pekelník v Diablovine. Zo sedla sme vyliezli spolu s Tomášom a Tiborom peknou mixovou stienkou aj na severný vrchol Satana (2 432m).

Na druhý deň bolo už gýčové počasie takmer bez vetra. Voľba preto padla na vrchol krásky Patria (2 205m) a zjazd na lyžiach z jej úpätia, t.j. zo Sedla nad skokom taktiež do Mengusovskej doliny. Obtiažnosť pomerne jednoduchá , S2, E1 modrý stredne ťažký, max. 40˚, dĺžka asi 650m.

Julo Pažitný