Zatiaľ čo vo Vysokých Tatrách je možnosť poliezť na desiatkach ľadoch rôznej obtiažnosti, oproti v Nízkych Tatrách tak tomu nie je.

Modrý ľad pod Ďumbierom, so svojou zhruba 50 metrovou dĺžkou, patrí k svetlým zjavom ľadového lezenia v tejto oblasti. I keď obtiažnosťou je tento ľad pomerne ľahký, no dlhším a zložitejším prístupom k nemu sme si koncom tohto marca užili celkom pekný alpinizmus. Od Trangošky cez Štefáničku k prezliekaciemu kameňu sme vybehli na pásoch. Potom extrémnejší zostup, resp. zlanenie po super strmých firnoch na severnú stranu do Huťkovho žľabu a odtiaľ už len kúsok k nástupu. Zopár šróbov do ľadu kvôli správnej metodike bezpečnosti či istenia a zrazu sme boli s Tomášom nad ľadom. Nad ním pokračoval adrenalínový úzky a strmý 60 metrový žľab bez výraznejšej možnosti istenia až do výlezu. Posledná stovka metrov rozkošného firnového lezenia naspäť k prezliekaciemu kameňu. Zjazd na lyžiach pri západe slnka k Trangoške ešte znásobil duševnú pohodu.

Zopár dní predtým sme sa s Tomášom boli ešte trošku zahriať v podvečerných hodinách na pomerne ľahkom a časovo prístupnom Ľade v Patrii vo Vysokých Tatrách. Najhlbší dojem zanechal výlez z ľadu s chvíľkovým nakuknutím na Ihlu v Patrii. Zlanenie a ďalej nadol už len topografia v lavínisku, svištiace skialpy po ľadovej stope osvetlené čelovkou v šere večera a cesta domov. 

Takže goodbye ľady pre túto zimnú sezónu!

Julo Pažitný