Prvý raz od začiatku výjazdu spŕchlo a tak mám chvíľu čas napísať pár riadkov o našom doterajšom pôsobení v Masíve Mont Blancu. Toto leto sa tu zišla solídna partia slovenských lezcov, a hájiť HK Manín sme sa do Chamonix vybrali ja (Adam Kaniak) a Matej Prcín. V Alpách aj naďalej pretrváva neskutočná vlna horka, padajú teplotné rekordy (10 stupňov na Mt. Blancu a pod.) a podmienky na ľadovcoch sa veľmi rýchlo zhoršujú. Mnoho klasických vystupových trás na populárne kopce, ako Mont Blanc či Matterhorn, je už od polky júla pre riziko pádu serakov a skál zatvorených. Plány na náš dvojmesačný výjazd teda boli jasné, užiť si nejaký alpinizmus, kým sa ešte dá a ku koncu júla, a v auguste sa už venovať len čisto skalným cestám s menším objektívnym rizikom. 

Počas troch návštev vo Veľkej Zmrzlej doline sme s Kvasom preistili a očistilistarú technickú cestu  Stredom platní (VI-, A4, Ae) A. Belica, I.Koller, 7 – 8. 8. 1974, vo východnej stene Vyšnej Baranej strážnice. Prvá dĺžka kopíruje smer orginálu technickej cesty v druhej a v tretej sme sa úspešne pokúsili o napriamenie linky.

V stene sme strávili tri dni prácou a lezením. Okrem lezenia nám najviac času zabralo cestu uviesť do stavu vhodného na voľné lezenie. Teda pár hodín kartáčovania a vymenenie starých nitov za nové.

Cez víkend sme sa s Tomášom išli ochladiť na Zelené Pleso, vyzbrojený bouldermatkami  a ambíciami v jeden deň bouldrovať  a druhý deň vyliezť ‘‘Všetko je naopak 9-’’Od Dina na Vyšnej Baranej strážnici.

Tomáš na šutroch pri plese poliezol, čo prišlo do cesty. Mne sa podarilo ukoristiť jedno 7B .

Deň na to sme sa preturistikovali pod Baraniu strážnicu, a začalo dobrodružstvo. Cesta je to neuveriteľne krokovo krásna, ale nelezená, posiata lyšajníkom, pri 120m lezenia sme našli 2štandy a 5nitov ,tiež všetko naopak na zaistenieJ .

V júni sme si boli s Lukášom Bullom narýchlo zaliezť vo Veľkej Studenej doline. Začali sme na  Streleckej veži, kde sme si dali cestu “Misia” (8-) onsight a následne klasiku steny, “Páleníčkovu cestu” (4+), ktorá je známa svojou tvrdou klasou a prvá, klúčová dĺžka poskytuje lezenie v obtiažnosti niekde medzi 4+ a 7-. Po presune na Strelecké polia sme si ďalší deň dali perfektnú cestu “Neznesiteľná krehkosť bytia” (8-) na Širokú vežu, taktiež onsight štýlom.

Počas jarných mesiacov (marec, apríl) som liezol na lokálnych skalkách, hlavne na Belej a Súľove.

Podarilo sa mi vyliezť pár zaujmavých ciest.

Niektoré projekty odolali, keďže štúdium v Brne mi umožnilo tráviť čas na skalách iba počas víkendov. Za zmienku stojí natural verzia Darebáctva na Belej , ktorá bude cca. v obtiažnosti 8c (hard). Bohužiaľ na prelez si ešte bude musieť počkať pravdepodobne až do jesene, pokiaľ prídu kvalitné podmienky. 

Ešte len štrnásťročný Filip Buček preliezol cestu Adorácia za 8b. Okrem tejto cesty pridal aj ďalšie hodnotné prelezy. Gratulujeme!

Od 2. do 16. apríla sme sa vo veľkej, no pomerne často meniacej sa reprezentačnej zostave, vybrali poriadne sa rozliezť do jediného a jedinečného Fontáča. Z klubu som sa nahlásil ako zástupca len ja, v silnej zostave boli ale aj také mená ako Dávid „Zavaky“ Závacký ako náš reprezentačný otec-vedúci, Pišta Bednár, Vilo Ferčák, Vanda a Lujza Michalkové, Kubo Vlček a viacerí ďalší.