Je tomu už nejaký ten čas, odkedy sme sa spoločne s Mišom Grzybom, Kubom Vlčekom a Marekom Gašpierikom vydali na grantový výjazd do Magic Woodu. Tak ako minulý rok, mali sme pomerne veľké plány, no tentokrát okolnosti nehrali veľmi v náš prospech. Do Magicu sme síce prišli dobre naladení, mňa však hneď zo začiatku zbrzdilo zranenie ramena a neskôr chrbta, takže prvú polovicu výjazdu som viac strávil na masážnom valci než na skale a všade ma sprevádzala vôňa analgetickej masti.

Koncom augusta sme spolu s Mišom Mikušincom podnikli výjazd do Švajčiarskych Álp. Liezli sme na kopec Petit Clocher du Portalet, ktorý je známy svojou extrémne kvalitou žulou. V severnej stene Portaletu sme strávili 5 lezeckých dni v ceste Histoire sans Fin obtiažnosti 8b+.

Dna 07.08. mi Vlado Nagy povedal, že mu prišiel nový sprievodca do Zádielu, a či nechcem ísť. Slovo dalo slovo, a 11.08. sedíme v aute cestou do Zádielu.

Sedem týždňov strávených lezením v Masíve Mont Blancu ubehlo ako voda. Podarilo na mi vyliezť mnoho pekných ciest.

V druhej polovici výjazdu som liezol najmä s Miškou Izakovičovou. Vyberali sme si hlavne skalné, špárové cesty s nástupmi bez ľadovcov keďže podmienky vo vyšších polohách boli tragické. Keďže sme spolu dosť vyrovnaný a motivovaný tím, perfektne som sa rozliezol a bol som schopný onsajtnúť či flashnúť viacero ciest 7b a vyššie.

Prvý raz od začiatku výjazdu spŕchlo a tak mám chvíľu čas napísať pár riadkov o našom doterajšom pôsobení v Masíve Mont Blancu. Toto leto sa tu zišla solídna partia slovenských lezcov, a hájiť HK Manín sme sa do Chamonix vybrali ja (Adam Kaniak) a Matej Prcín. V Alpách aj naďalej pretrváva neskutočná vlna horka, padajú teplotné rekordy (10 stupňov na Mt. Blancu a pod.) a podmienky na ľadovcoch sa veľmi rýchlo zhoršujú. Mnoho klasických vystupových trás na populárne kopce, ako Mont Blanc či Matterhorn, je už od polky júla pre riziko pádu serakov a skál zatvorených. Plány na náš dvojmesačný výjazd teda boli jasné, užiť si nejaký alpinizmus, kým sa ešte dá a ku koncu júla, a v auguste sa už venovať len čisto skalným cestám s menším objektívnym rizikom. 

Počas troch návštev vo Veľkej Zmrzlej doline sme s Kvasom preistili a očistilistarú technickú cestu  Stredom platní (VI-, A4, Ae) A. Belica, I.Koller, 7 – 8. 8. 1974, vo východnej stene Vyšnej Baranej strážnice. Prvá dĺžka kopíruje smer orginálu technickej cesty v druhej a v tretej sme sa úspešne pokúsili o napriamenie linky.

V stene sme strávili tri dni prácou a lezením. Okrem lezenia nám najviac času zabralo cestu uviesť do stavu vhodného na voľné lezenie. Teda pár hodín kartáčovania a vymenenie starých nitov za nové.

Cez víkend sme sa s Tomášom išli ochladiť na Zelené Pleso, vyzbrojený bouldermatkami  a ambíciami v jeden deň bouldrovať  a druhý deň vyliezť ‘‘Všetko je naopak 9-’’Od Dina na Vyšnej Baranej strážnici.

Tomáš na šutroch pri plese poliezol, čo prišlo do cesty. Mne sa podarilo ukoristiť jedno 7B .

Deň na to sme sa preturistikovali pod Baraniu strážnicu, a začalo dobrodružstvo. Cesta je to neuveriteľne krokovo krásna, ale nelezená, posiata lyšajníkom, pri 120m lezenia sme našli 2štandy a 5nitov ,tiež všetko naopak na zaistenieJ .