Malta nie je zrovna typická lezecká destinácia. Keď už Vás sem vietor náhodou zaveje, tak sa prečo nezobrať aj lezeckú výbavu. Určite je dobré mať knižného sprievodcu, my sme sa snažili zorientovať podľa elektronického a bol to dosť problém. Chýbali tam najmä podrobnejšie opisy oblastí napr. orientácia sektora, prístup s deťmi a podobné detaily, ktoré poskytnú oveľa lepši prehľad.

Vo februári som sa vybral s Lukášom Bullom do Chamonix. Hneď od začiatku som mal jasný cieľ s ktorým Lukáš síce trochu s obavami, ale hneď súhlasil. Severná stena Les Drus bezmála tisíc metrová, tmavá, chladná a vzbudzujúca rešpekt a v nej vyzývavá línia Lesueurovej cesty. Táto cesta vznikla v 50tych rokoch minulého storočia, ale do hľadáčika lezcov sa dostala hlavne až s pokrokom techník v mixovom lezení v približne posledných desiatich rokoch a predstavuje vážnu výzvu na zimné mixové lezenie.

Už tradične sme s Mišom Mikušincom a partičkou zo západného Slovenska ( Vladka, Frodo a Heňa) strávili Vianočné sviatky a Nový Rok v Katalánsku. V Siurane sme boli 16 dní od 18. 12 do 3. 1.

äčšinu lezeckých dní sme strávili v dvoch sektoroch. V La Capelle, kde Mišo skúšal cestu La Capella za 9a+; a  v El Pati, kde som ja skúšal cestu Estado critico za 9a. Chýbal malý kúsok, no ani jednému z nás sa projekt nepodarilo vyliezť, a tak máme aspoň motivaciu vrátiť sa pri najbližšej možnej príležitosti.

29.12. Sme s Matejom Prcínom navštívili krajinu krowiek a kabanosov, ináč povedané, Poľské Tatry. Síce sú rozlohou o dosť skromnejšie, zato poliaci tam lezú jak besní a zimné lezenie tam má veľkú tradíciu.

Spolu s Michalom Czechom sme sa vybrali na Kazalincu Mengusovskú, jednu z najlepších a najstrmších stien v Tatrách. Vyliezli sme super zimnú cestu Lapinsky/Paszucha M7-/7. Perfektné lezenie, občas morálové, občas príjemné ale hlavne stále strmé bez nejakých vačších utekáčov a všetko išlo na onsight.

Okrem pracantov z nášho klubu sa do práce na skalách v oblasti Manínov zapájajú aj tento rok Trenčania. Jaro Dutka, Gabo Čmárik a Marek Humaj preistili Velkonočný pilier (Fero Piaček, Bohuš Čiernik, 1979) a Danilov sen (Fero Piaček, Jaro Zábojník, 1976) v Kostolci. Aj po preistení si tieto cesty zachovali svoj dobrodružný charakter. Okrem preisťovania sa venovali aj vytváraniu nových ciest.

Je tomu už nejaký ten čas, odkedy sme sa spoločne s Mišom Grzybom, Kubom Vlčekom a Marekom Gašpierikom vydali na grantový výjazd do Magic Woodu. Tak ako minulý rok, mali sme pomerne veľké plány, no tentokrát okolnosti nehrali veľmi v náš prospech. Do Magicu sme síce prišli dobre naladení, mňa však hneď zo začiatku zbrzdilo zranenie ramena a neskôr chrbta, takže prvú polovicu výjazdu som viac strávil na masážnom valci než na skale a všade ma sprevádzala vôňa analgetickej masti.

Koncom augusta sme spolu s Mišom Mikušincom podnikli výjazd do Švajčiarskych Álp. Liezli sme na kopec Petit Clocher du Portalet, ktorý je známy svojou extrémne kvalitou žulou. V severnej stene Portaletu sme strávili 5 lezeckých dni v ceste Histoire sans Fin obtiažnosti 8b+.

Dna 07.08. mi Vlado Nagy povedal, že mu prišiel nový sprievodca do Zádielu, a či nechcem ísť. Slovo dalo slovo, a 11.08. sedíme v aute cestou do Zádielu.

Sedem týždňov strávených lezením v Masíve Mont Blancu ubehlo ako voda. Podarilo na mi vyliezť mnoho pekných ciest.

V druhej polovici výjazdu som liezol najmä s Miškou Izakovičovou. Vyberali sme si hlavne skalné, špárové cesty s nástupmi bez ľadovcov keďže podmienky vo vyšších polohách boli tragické. Keďže sme spolu dosť vyrovnaný a motivovaný tím, perfektne som sa rozliezol a bol som schopný onsajtnúť či flashnúť viacero ciest 7b a vyššie.