Tomášovi Bučekovi sa podarilo v španielskej Siurane preliezť svoju prvú cestu za 9a (11 UIAA). Je to jeho prvá cesta v tejto obtiažnosti. Zároveň posunul latku maximálnej výkonnosť športových lezcov v našom klube.

Tento článok nebude chválospevom o heroickom lezeckom výkone, „dobití“ vrcholu a úspešnej lezeckej expedícii. Ale čo vlastne definuje úspešnú lezeckú expedíciu? Ide iba o to vrátiť sa s vrcholom? Alpinizmus nie je šprint, ale skôr beh na dlhú trať, trať takú dlhú ako samotný život, alebo aspoň do vtedy kým neprestaneme liezť. Je to sústavné získavanie skúseností, tréning intuície a rozhodovania. Je to umenie robiť správne rozhodnutia, umenie vedieť si povedať kedy je čas to otočiť, tak aby to nebolo priskoro, ale hlavne aby to nebolo neskoro a vedieť prijať porážku. Mnohé z týchto rozhodnutí sú veľmi náročné a často nás trápia ešte dlhý čas, hlavne z pohodlia gauča, keď zavládne spomienkový optimizmus. „Vedeli sme niečo spraviť lepšie? Čo keby sme toto spravili inak? Čo keby…“ 

Ale poďme od začiatku. Pred pár dňami sme sa s Rišom Nemcom vrátili z expedície do východného Nepálu, do regiónu severne od Kančenčongy, tretej najvyššej hory sveta. Čo-by kameňom dohodil od hraníc s Tibetom a Indickým Sikimom. Naším cieľom bolo vyliezť v alpskom štýle na panenskú 6880 metrov vysokú horu Drohmo 1400 metrovou severozápadnou stenou. 

Filipovi Bučekovi sa podarilo vyliezť cestu Love 10+ v Manínskej úžine. Po zmenách v ceste v posledných rokoch ju ako prvý vyliezol v roku 2021 Mišo Mikušinec. O rok neskôr Tomáš Buček. Filip skúšal cestu 4 dni. No ani raz nebola cesta úplne suchá. Ideálne podmienky boli až v prelezový deň kedy sa mu ju 5. pokusom podarilo vyliezť

Gratulujeme

V polke Júna sme spolu s českým kolegom – Frantom Buličkom z Prahy vyrazili smer Chamonix. Cieľ bol jasný chceli sme ísť liezť  450 metrovú cestu Voie Petit obtiažnosti 8b na Grand Capucína (3 838m). 

Keď sme v sobotu 18. 6. dorazili do Sallanches za chalanmi Adamom, Rišom a Matejom predpoveď na najbližšie dni nevyzerala vôbec pozitívne. Napriek tomu sme sa ale rozhodli využiť aspoň jeden deň údajne dobrého počasia a vyrazili sme hned v nedeľu ráno lanovkou z Talianska pod Gand Capucína. V ten deň sa nám podarilo ešte naliezť do cesty, ale pod 5. dĺžkou (8b) začalo snežiť a boli sme nútený kompletne mokrý utiecť zo steny. Druhý deň ráno sme sa na ladovci zobudili do upršaného rána a nezostávalo nám nič iné ako zbaliť mokré veci a ísť restiť dole do Val Aosty.

Začnem článok netradične od konca.

Ďakujem všetkým deťom, za perfektnú reprezentáciu, som pyšný tréner!

 V Laskale sa v sobotu pretekalo v lezení na obtiažnosť a v nedeľu sa rozhodovalo o Majstroch Slovenska na rýchlosť.

Výsledky

Druhý septembrový víkend sme sa vybrali za lezením na Kalamárku. Čo bolo len nedávno bežné sa postupom času stáva vzácne. Po dosť dlhej dobe  sme sa opäť stretli pod skalami. Tentoraz už v rozšírenom zložení aj s deťmi.

Skalnatá chata je znovu v plnej prevádzke, tak sme podnikli už minulý rok menší klubový výjazd. Bohužiaľ nám počasie neprialo. Tento rok sa na Skalnatú chatu vraciame len vo dvojici a predpoveď počasia je opäť nie úplne lezecká. Rozhodneme sa privstať si a rozbehnúť sa do steny hneď po vybalení vecí na chate.