V polke Júna sme spolu s českým kolegom – Frantom Buličkom z Prahy vyrazili smer Chamonix. Cieľ bol jasný chceli sme ísť liezť 450 metrovú cestu Voie Petit obtiažnosti 8b na Grand Capucína (3 838m).
Keď sme v sobotu 18. 6. dorazili do Sallanches za chalanmi Adamom, Rišom a Matejom predpoveď na najbližšie dni nevyzerala vôbec pozitívne. Napriek tomu sme sa ale rozhodli využiť aspoň jeden deň údajne dobrého počasia a vyrazili sme hned v nedeľu ráno lanovkou z Talianska pod Gand Capucína. V ten deň sa nám podarilo ešte naliezť do cesty, ale pod 5. dĺžkou (8b) začalo snežiť a boli sme nútený kompletne mokrý utiecť zo steny. Druhý deň ráno sme sa na ladovci zobudili do upršaného rána a nezostávalo nám nič iné ako zbaliť mokré veci a ísť restiť dole do Val Aosty.
Druhý septembrový víkend sme sa vybrali za lezením na Kalamárku. Čo bolo len nedávno bežné sa postupom času stáva vzácne. Po dosť dlhej dobe sme sa opäť stretli pod skalami. Tentoraz už v rozšírenom zložení aj s deťmi.
Skalnatá chata je znovu v plnej prevádzke, tak sme podnikli už minulý rok menší klubový výjazd. Bohužiaľ nám počasie neprialo. Tento rok sa na Skalnatú chatu vraciame len vo dvojici a predpoveď počasia je opäť nie úplne lezecká. Rozhodneme sa privstať si a rozbehnúť sa do steny hneď po vybalení vecí na chate.
99. ročník tradičného horolezeckého týždňa sa odohrával opäť na chate pri Zelenom plese. Musím konštatovať, že čo sa týka účasti a aj programu, je to z roka na rok slabšie.
Výhliadky na veľké túry sa kvôli každodenným hláseným búrkam tiež nekonali. Vo štvrtok poriadne zapršalo a i keď sa veľké búrky nekonali, steny ostali zatečené. Čepelova platňa vo Východnej Žeruchovej veži sa tak stala malou lezeckou útulňou.
Klub HK Manín bol v zložení: Petra Brožáková, Ivana Ďurišová, Marián Plessel, Jozef Zigo, Paľo Baliga, Juraj Krempaský + Janka + Juliana.
Spolu s Mišom Mikušincom sme vyrazili na dvojtýždňový trip do Francúzskej oblasti Ceuse.
Po ceste sme sa zastavili na na 2 lezecké dní vo Švajčiarsku v oblasti Voralpsee, kde sa mi podarilo vyliezť cesty Euphorie 8b+ (PP), Alaska kid 8a (OS) a Jack blitz 7c (Flash).
Ádr je vskutku magické miesto, ktoré som si v poslednom čase veľmi oblúbil. Miestne klasické cesty plné histórie a príbehou odvahy prvovýstupcov ponúkajú skvelé prevažne špárové, komínové a širočinové lezenie. V Ádri nezáleží kto kolko vylezie niekde v previse na vápenci, ani na žule s friendami a vklinencami. Tu sa učíte liezť na novo, a je to skvelá sranda, teda pokial na to máte dostatočný morál. Určite nieje prehnané tvrdenie že toto je jedna z top skalných oblastí ma svete. Tento rok sa mi podarili zatial tri návštevy a vyliezol som niekolko velmi pekných aj nie úplne ľahkých klasických ciest a aj som zavesil premiérový adršpašský pytel a zliezal čestu z 25 metrov spod druhého kruhu.
Peter Šofránko sa pripojil skupine výnimočných lezcov v našom klube, ktorí dokázali na skalách vyliezť obtiažnosť 11-. V minulom roku to bola cesta Star Wars a tento rok Gekon v Manínskej úžine. Za zmienku stoja aj jeho ďalšie cesty z posledného obdobia. Junácka pasovačka 10+, Simsalabim 10 PP a Domestik 9+/10- PP
Jednou z aktivít nášho klubu je aj údržba skalných oblastí. Vymieňame staré istenia, čistíme skaly a vytvárame nové cesty. V rámci participatívneho komunitného rozpočtu trenčianskeho samosprávneho kraja môžeme získať 2200€ na vybavenie (istenia, lepidlá, laná,…)
Naše stránky používajú cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
We use cookies . If you continue to use this site we will assume that you are happy with it.OKViac informácii