Olympijský trojboj formát TOKIO 2021 kat. U8 až U16 máme za sebou.
Plný deň lezenia, kde nie len deti, ale aj ich rodičia museli siahnuť na dno svojich síl. Od rána až do večera deti pretekali v troch disciplínach: Boulder, Lead a Speed.
Je tomu už nejaký ten čas, odkedy sme sa spoločne s Mišom Grzybom, Kubom Vlčekom a Marekom Gašpierikom vydali na grantový výjazd do Magic Woodu. Tak ako minulý rok, mali sme pomerne veľké plány, no tentokrát okolnosti nehrali veľmi v náš prospech. Do Magicu sme síce prišli dobre naladení, mňa však hneď zo začiatku zbrzdilo zranenie ramena a neskôr chrbta, takže prvú polovicu výjazdu som viac strávil na masážnom valci než na skale a všade ma sprevádzala vôňa analgetickej masti.
1. 10. 2022 sa v Žilinskom lezeckom centre la skala uskutočnili MSR v lezení na obtiažnosť. Náš klub na podujatí reprezentovali 3 pretekári: Tomáš Plevko, Tomáš Buček a Filip Buček. Všetkým trom pretekárom sa podarilo z kvalifikácie postúpiť do finále.
10.9. 2022 sa v Prešovskom outdoor parku uskutočnili MSR dospelých v disciplíne bouldering. Náš klub reprezentovali Filip Buček, Samuel Štefánik a Tomáš Buček. Do finále sa podarilo postúpiť iba Tomášovi Bučekovi, ktorý obsadil konečné 5. miesto. Filip Buček sa umiestnil na 8. mieste a Samuel Štefánik skončil na 14. mieste.
Dna 07.08. mi Vlado Nagy povedal, že mu prišiel nový sprievodca do Zádielu, a či nechcem ísť. Slovo dalo slovo, a 11.08. sedíme v aute cestou do Zádielu.
Sedem týždňov strávených lezením v Masíve Mont Blancu ubehlo ako voda. Podarilo na mi vyliezť mnoho pekných ciest.
V druhej polovici výjazdu som liezol najmä s Miškou Izakovičovou. Vyberali sme si hlavne skalné, špárové cesty s nástupmi bez ľadovcov keďže podmienky vo vyšších polohách boli tragické. Keďže sme spolu dosť vyrovnaný a motivovaný tím, perfektne som sa rozliezol a bol som schopný onsajtnúť či flashnúť viacero ciest 7b a vyššie.
Tento ročník sa niesol pod titulom sto plus prvý. Celková účasť a program bol slabší. Veľa ľudí mi tento rok chýbalo. Tí, čo medzi nami už nie sú ale aj tí, ktorých každý rok vídam pravidelno – nepravidelne. Našu skromnú účasť tvorili dve lezecké dvojky, Ja s Mariánom, Jaro s Mišom a dvorný fotograf Paľo. Predpokladaný dážď mal tento krát „spoždění“, a tak sme boli každý deň v doline.
Plánované akcie majú veľkú nevýhodu, nedá sa objednať počasie. A to nás zase potrápilo. Predpoveď bola optimistická, no skutočnosť bola iná. A tak sme väčšinu času trávili na chate a v okolí Skalnatého plesa. I keď sa zdalo, že slniečko sa už derie do doliny, nie a nie preniknúť až do výšok Lomnického štítu. A tak predčasne, so smútkom na duši, odchádzame do údolia o deň skôr.