11.11. Sme spolu s Matejom Prcínom vyliezli severnú stenu Grandes Jorasses cestou Croz spur so Slovinským nástupovým variantom (ED-, M5+, AI5, 1000m). Akcia nám zabrala 16 hodín lezenia, s bivakom pod stenou a na vrchlole a bola okorenená nástupom zdola z Chamonix kvôli odstávke vlaku na Montenvers a návratom dookola celého masívu kvôli odstávke Tunelu Mt. Blanc.

V živote bývajú obdobia aktivity a sily, a aj obdobia útlmu a nedostatku energie. Presne takým bolo pre mňa obdobie od minulého leta. Kombinácia zdravotných problémov fyzického aj mentálneho charakteru spolu so zmenou práce, ktorá bola časovo aj energeticky hodne náročná, znamenala, že som pomerne dlho nemohol, resp. nevládal vo väčšej miere trénovať ani chodiť na skaly. Bol to hodne náročný a v mnohých ohľadom temný rok. No po ťažkom rozhodnutí nepokračovať v učení a vďaka pravidelnej práci na svojom zdraví, najmä na jeho mentálnej časti, sa počas tohto leta konečne začalo rozvidnievať. Čitateľ odpustí tento krátky sentiment, predsa len som v období oslavy 30-ky a trochu reflexie a sentimentality snáď neuškodí. A teraz k tomu, čo sa od leta podarilo. 

Lezecké plány na jeseň 2025 som mal ešte pred pár mesiacmi úplne iné, a predstava návratu do Veľkých hôr bola len vzdialená vízia budúcich rokov. V júni mi však prišla ponuka od mojich dobrých kamarátov a špičkových poľských lezcov, Michala Czecha a Wadima Jablonského: „Máme permity na dve nevylezené šesťtisícovky v Karakorame. Je to celkom narýchlo, ale zháňame tretieho parťáka do tímu, si prvý, komu píšeme.“ Takejto ponuke som sa mohol len ťažko ubrániť. Po tom, čo som si vyčistil kalendár a zariadil všetko potrebné, som pozvanie s radosťou prijal.

Sezóna v Adršpachu plynula ako voda a ani som sa nenazdal, a už bola druhá polovica augusta – čas odchodu. Okrem samotného lezenia na panenský vrchol bolo lákadlom expedície aj to, že sme mierili do oblasti Saltoro, územia juhozápadne od Siačenského ľadovca. Do tejto oblasti bolo až doposiaľ prakticky nemožné sa dostať, a to kvôli komplikovanej geopolitickej situácii. Náš základný tábor bol v údolí Gyong, ktoré priamo susedí s tzv. Línou kontroly – de facto hranicou medzi územiami Kašmíru okupovanými Indiou a tými okupovanými Pakistanom.

Už niekoľko rokov sa darí nášmu klubu, vďaka finančnému príspevku z participatívneho komunitného rozpočtu Trenčianskeho samosprávneho kraja, zvyšovať bezpečnosť skalných oblastí v Manínoch a okolí. Rovnako tomu bolo aj tento rok.

V dňoch 21-23.09. Sa Nám spoločne s Markom a Tomaszom podarilo vyliezť prvovýstup na panenskú 6 tisícovku v pohorí Ghurjerab, Karakoram. Štít sme pomenovali Tumladen Sar, cesta Flame of the west 85 stupňov ľad, M5. Prevýšenie 1200 metrov dĺžka cesty 1800 metrov

Je to veľmi málo preskúmaná oblasť, čo prispieva k jeho divokej a nedotknutej prírode s množstvom panenských štítov do výšky 6500m.