Na cestu  sme sa vydali v zoskupeni  Denis Pail, Rišo Schwarz,  Michal Grzyb a ja. Po krásnych 14 hodinách strávených v aute, vďaka letným migráciám turistov k moru,  sme sa konečne dostali do Gimmelwaldu kde samozrejme pršalo. Po prvom dni hľadania ubytka a skál  sme sa rozhodli, že prespime na parkovisku. Ráno nás privítali policajti a len vďaka  Denisovmu daru reči sme vyviazli bez pokuty a radšej sme rýchlo prášili do skál. Po ceste lanovkou a následnom, nádhernom hodinovom výšlape sme síce umierali ale to pravé orechové nás ešte len čakalo…..nádherné a hlavne neolezené skalné cesty.

Gimmelwald je úžasná  oblasť so športovými až pretekárskymi cestami (čím vyššie sa lezie tým je to ťažšie). Najľahšie cesty boli  za 7c+. Prvé štyri dni sme si museli zvykať  nielen na dosť  tvrdú klasifikáciu ale aj na lezenie v nadmorskej výške 1800m. Piaty deň už konečne cesty začali púšťať a to Surfers Paradise a Bett des Fakirs  obe za 8a+. Nasledujúci  lezecký deň sa mi prekvapivo podarilo preliezť  7c+Teufelskuche na flash a začali sme spolu s Denisom nacvičovať krásny projekt Trummelbach za 8b+, ktorý sa nám nakoniec obom podarilo vyliezť. V oblasti mám rozlezenú aj ďalšiu cestu rovnakej obtiažnosti ale počasie bolo proti tomu aby som svoje pokusy zavŕšil úspešným prelezom.

Za dažďa sme prišli, za dažďa odchádzame ale pokiaľ mi bude slúžiť zdravie, určite som tu nebol naposledy. Mimochodom cez restday sme boli na výlete pod Eigerom, čo budem viac písať, treba sa tam isť pozrieť …

A ako to už býva bez podpory sa človeku ťažšie realizujú jeho sny a tak veľká vďaka patri môjmu klubu HK Manin, materiálnemu sponzorovi Singingrock-u , James-u a nášmu horskému zvodcovi , vodičovi a sprievodcovi  v jednej osobe,  Denisovi.

Tomáš Plevko