Sprievodca nemusí byť len o suchom konštatovaní faktov . Môže to byť aj dielo s poetickým nádychom. Taký je aj úvod k sprievocovi z roku 1984. Časť tohto textu si môžete prečítať nižšie. Celého spriedcu zas tu.

„Manínsky klasický odkaz je stale živý. Každý vo svojom vývoji čo len na krátko prechádza klasickým chodníkom – keď objavuje a nachádza čistú radosť z vrchov. Čoskoro však nás schváti aj vo vrchoch zhon života a človek už len ťažko nachádza chodníky návratov.

Preto taká chvíľka ticha a samoty v tieni Stratených veží, či posedenie s blízkym človekom tam hore po  túre aspoň naznačí aj druhý zmysel naších činností na skalách: Obnoviť svoje príbuzenstvo s prírodou a vyznávať i chrániť jej krásy.“