Horolezci, turisti, kamzíky, svište. Koho sme stretli alebo začuli v Malej Studenej doline 19.-23.7. najviac?

Dobre, boli to turisti, to nebola ťažká otázka, prekvapilo nás však, že horolezcov bolo najmenej. Aj nás bolo málo, len šesť – to je doposiaľ najnižší počet účastníkov letného klubového sústredenia.Na pár dní sa nám domovom stala Téryho chata, presnejšie jej vedľa stojaca 12-lôžková dependance. Dlhý prístup na chatu vynahradili kratšie nástupy pod steny.

Horolezeckú činnosť sme zahájili ešte pred príchodom na chatu – Žltá stena v blízkosti chaty k tomu priam vyzýva. Až počas lezenia sme prišli na to, že cesta niekdajšieho chatára Paráka má čerstvo odistené stanovištia aj po 2-3 postupové nity v dĺžkach. Ďalší deň sme vyšli na Ľadový štít – najvyšší v hlavnom hrebeni Tatier – a to cestou, ktorej spoluautorom bol náš člen. Okrem prekračovania strmého firnu pod stenou sme si vypočuli Hjustonove reči o tom, ako im mladí zbytočne zaberajú tie pekné dedkovské cesty.

Po doplnení zostavy sme v šestici išli pod Baranie rohy. V posledných dĺžkach prišla prehánka, ktorá nás nezastavila, a následne sa vyčasilo. Spišský štít nie je častým cieľom horolezcov a klasifikácia sa nám tu zdala veľmi prísna. Predpoveď počasia vôbec sa nenaplnila, namiesto troch dní s veľkým úhrnom zrážok prišli len tri popoludňajšie prehánky.

Pod Malý Ľadový štít tiež nie je dlhý prístup. Ďalekohľad na pozretie nahej ženy pri Modrom plese nevzal nikto. Peťu s Jožom viac zlákala JV stena Ľadového a smelý plán vyliezť 2  Kriššákove cesty za deň. Posledný deň pri zostupe sa ešte zastavíme pri Žltej stene, v ktorej si nás neskôr fotia turisti. Cesta týchto českých pieskarov sa vyznačuje vzdušnými traverzami a má už na svedomí jeden ľudský život.

Asi sa do tejto doliny budeme musieť  vrátiť, lebo Kejsy sa sťažuje, že ešte nikdy nebol na Pyšnom štíte. Čo je najdôležitejšie – z veľhôr sme sa všetci vrátili živí a zdraví. Nikoho z účastníkov nepostihol osud hrdinu tu odohrávajúcej sa pesničky „Pod Mačací věží zas mrtvola leží“.

Poďakovanie patrí sponzorom – Horolezeckému klubu Manín a dvom nemenovaným nezúčastneným mládencom, ktorých zálohu sme chtiac-nechtiac v súlade s nepísanými klubovými regulami museli prepiť.

Mišo Jurdík

Výstupy:

streda 19.7. 2017

Žltá stena, SV stena – Parákova cesta, V+ (J. Parák – E. Strzeboński, 1949)
M. Jurdík – A. Kaniak

štvrtok 20.7. 2017

Ľadový štít, JV stena – Brnčalov pilier, V (A. Brnčal – R. Horníček, 1946),
M. Jurdík – A. Kaniak
I. Meško – P. Muráň

piatok 21. 7. 2017

Baranie rohy, JZ stena – Šádkova cesta, IV (J. Renerová – J. Šádek, 1949)
M. Jurdík – A. Kaniak

Baranie rohy, JZ stena – Ľavá depresia, IV (Z. Lukeš – J. Sysel, 1970)
I. Meško – P. Muráň

Baranie rohy, JZ stena – Indiánske leto, VII- (K. Húserková – M. Červienka, 2014)

J. Zigo – P. Brožáková
Spišský štít, Z stena – Stredom steny, IV+ (M. Gally – V. Petrík, 1969)
M. Jurdík – A. Kaniak

sobota 22.7. 2017

Malý Ľadový štít, JZ stena – Cesta k Slnku, V (J. Andráši – J. Petrlová – A. Puškáš, 1948)
M. Jurdík – A. Kaniak

Malý Ľadový štít, JZ stena – Blahout-Haleš, V-VI (M. Blahout – V. Haleš, 1955), var.
I. Meško – P. Muráň

Ľadový štít, JV stena – Pravé vhĺbenie, V (V. Farkaš – M. Kriššák – M. Orolín, 1968)
J. Zigo – P. Brožáková

Ľadový štít, JV stena – Pravým komínom, V (M. Kriššák – M. Orolín, 1969)
J. Zigo – P. Brožáková

nedeľa 23.7. 2017

Žltá stena, SV stena – Chroustova cesta, V+ (J. Procházka – P. Stříbrný, 1970)
M. Jurdík – A. Kaniak