Leto je v plnom prúde a letnú sezónu v Tatrách sme už odštartovali aj my s Vladom Šurabom. Ako hlavný cieľ sme si vyhliadli novú cestu Chamomilla od Maroša Červienku a Martina Vargu na Východný Železný štít. Cesta ešte nemá prelez, ale autori budú radi, keď sa to zmení a navrhne sa klasifikácia. Vylezená je len prvá dĺžka, ktorú Maroš s Martinom ohodnotili na 8, ďalšie dve dĺžky len odhadli na 8+ a 9. Mne sa darí prvá dĺžka na flash, v druhej dĺžke, ktorá je v hladkej platni, po dlhom boji hádžem slušnú držku. Zisťujeme, že čím ďalej je to viac a viac špinavé, s čím sme nepočítali. Uvedomujeme si, že v tomto stave to nemá význam liezť, poslednú dĺžku už nelezieme a zlaňujeme. Cestu ešte treba riadne očistiť od machov a lišajov. Potom to snáď pôjde. Bude to určite ťažká cesta, druhá dĺžka mi prišla ťažšia ako chalani odhadovali.

Trošku sklamaní a unavení naliezame aspoň do starej klasiky Tilleho hrany za 7 (Tille, Zlatník 1948), ktorú sme si chceli tiež vyliezť, keď sme už absolvovali tak dlhý a nepríjemný nástup cez Zlomiskovú dolinu k Železnej bráne. Cesta je síce pekne exponovaná, kde vidno do oboch dolín, ale lezecky nebola až tak atraktívna, ako sme čakali. Vylezené ale aspoň niečo je a poberáme sa späť na Popradské pleso úmornou turistikou.

Ďalší deň, unavení z lezenia a hlavne dlhého nástupu, volíme cestu Oceľová niť za 8-/8 (Haľko a spol.) na Ostrve. Kľúčová dĺžka za 8-/8 je naozaj skvostné lezenie a mne ani Vladovi neprišla až tak ťažká. Zuby ale vycerila nasledovná štvrtá, posledná dĺžka s flekom za 7+. Mysleli sme, že sa už len prejdeme, ale Vlado po serióznom boji padá. Ja skúšam flash a padám tiež. Potom už Vlado dáva v pohode na PP. Cesta pekná, ale niektoré miesta v ľahších dĺžkach prekvapia. Do cesty postačia iba expresy. Na symbolickom cintoríne zaspomíname na „Šofa a Dina“ a s mizernou predpoveďou počasia na ďalšie dni sa poberáme domov.

Peter Šofránko