64. Manínsky zraz

Z ťahúňa sa stala legenda a celá chata poplakala!

Skvostné babie leto ( alebo indian summer) a Manín.  Táto kombinácia je každému lezcovi spojená s teplom Manínskeho vápna, skrášleného farebnosťou jesene a príjemného stretnutia na tradičnom Horolezeckom dni.
Chata Poniklec prichýlila cca 80 lezcov, ktorí :

  1.  Chceli poblahoželať a zmierniť žiaľ na neformálnom stretnutí nášho oslávenca Vlada
  2.  Chceli si vypočuť príbehy iných lezcov
  3.  Mali sa čím pochváliť
  4.  Chceli si dobre zaliezť.

Tak sme sa v piatok zabávali a zároveň smútili nad plynúcim časom. Sobotné ráno počko super, tak sa ide liezť, poprípade nieto len vyšumieť. V Ponikleci zatiaľ partia “Ženský harem” Peťa, Viki a Monika , Jaro a Štáfle kuchtia a starajú sa o bezproblémový chod akcie.  Okolo 14:00 hod. sa nebo rozplakalo a trápil nás svojou štedrosťou.  Honzo  zvládol udržať teplo klubového táboráku napriek tomuto hendikepu  díki Ti chlape.
Príjemný deň sa pomaly prehupol do večera, Igor ťahal harmoniku v rockovom tempe v neuveriteľných skladbách, no proste parádička…..
A chata zaplakala. Nie celkom vtipný pokus o skúšku obranného spreja na medvede , vyprázdnil chatu v pár sekundách. To bola sila!
No zábava pokračovala ďalej. Ako je to na tomto svete zvykom, všetko musí raz skončiť(len ľudská blbosť nemá konca) tak sme sa v nedeľu porozliezali po Manínoch a okolí a venovali sa tej krásnej a ušľachtilej činnosti – horolezectvu.   Teda predtým sme upratali chatu za výdatnej pomoci Darkinej tlupy Trnavskej, Peťky, Moniky a Viki.
Ostali len spomienky a predsavzatia!

[LACo]

Pridaj komentár