99. ročník tradičného horolezeckého týždňa sa odohrával opäť na chate pri Zelenom plese. Musím konštatovať, že čo sa týka účasti a aj programu, je to z roka na rok slabšie.
Výhliadky na veľké túry sa kvôli každodenným hláseným búrkam tiež nekonali. Vo štvrtok poriadne zapršalo a i keď sa veľké búrky nekonali, steny ostali zatečené. Čepelova platňa vo Východnej Žeruchovej veži sa tak stala malou lezeckou útulňou.
Klub HK Manín bol v zložení: Petra Brožáková, Ivana Ďurišová, Marián Plessel, Jozef Zigo, Paľo Baliga, Juraj Krempaský + Janka + Juliana.
Spolu s Mišom Mikušincom sme vyrazili na dvojtýždňový trip do Francúzskej oblasti Ceuse.
Po ceste sme sa zastavili na na 2 lezecké dní vo Švajčiarsku v oblasti Voralpsee, kde sa mi podarilo vyliezť cesty Euphorie 8b+ (PP), Alaska kid 8a (OS) a Jack blitz 7c (Flash).
Ádr je vskutku magické miesto, ktoré som si v poslednom čase veľmi oblúbil. Miestne klasické cesty plné histórie a príbehou odvahy prvovýstupcov ponúkajú skvelé prevažne špárové, komínové a širočinové lezenie. V Ádri nezáleží kto kolko vylezie niekde v previse na vápenci, ani na žule s friendami a vklinencami. Tu sa učíte liezť na novo, a je to skvelá sranda, teda pokial na to máte dostatočný morál. Určite nieje prehnané tvrdenie že toto je jedna z top skalných oblastí ma svete. Tento rok sa mi podarili zatial tri návštevy a vyliezol som niekolko velmi pekných aj nie úplne ľahkých klasických ciest a aj som zavesil premiérový adršpašský pytel a zliezal čestu z 25 metrov spod druhého kruhu.
Peter Šofránko sa pripojil skupine výnimočných lezcov v našom klube, ktorí dokázali na skalách vyliezť obtiažnosť 11-. V minulom roku to bola cesta Star Wars a tento rok Gekon v Manínskej úžine. Za zmienku stoja aj jeho ďalšie cesty z posledného obdobia. Junácka pasovačka 10+, Simsalabim 10 PP a Domestik 9+/10- PP
Jednou z aktivít nášho klubu je aj údržba skalných oblastí. Vymieňame staré istenia, čistíme skaly a vytvárame nové cesty. V rámci participatívneho komunitného rozpočtu trenčianskeho samosprávneho kraja môžeme získať 2200€ na vybavenie (istenia, lepidlá, laná,…)
Spoločne s Tomášom sme sa v dňoch 18.-30.3. zúčastnili na bouldrovom sústredení SHS JAMES vo švajčiarskom Ticine. Je to jedna z najväčších a najznámejších bouldrových lokalít na svete s neskutočnou kvantitou kvalitnej žuly a množstvom svetovo známych bouldrov, medzi nimi napríklad aj jeden z najťažších na svete Alphane 9A. Boli sme celkovo dvanásti zo všetkých kútov Slovenska, sústredenia sa zúčastnili väčšinou členovia reprezentácie, čo znamenalo záruku dobrej partie. Ja som mal cieľ vyliezť čím viac bouldrov 8A a viac, Tomášove ambície bohužiaľ do veľkej miery limitovalo zranenie lakťa a neskôr aj zranené koleno. Našťastie sa mu aspoň čosi poliezť dalo a teraz už sa dostáva opäť do skalného rytmu 🙂
Bývali sme priamo nad mestom Bellinzona, ktoré je príhodne umiestnené medzi dvoma veľkými oblasťami Brione a Chironico, kde sme sa vyskytovali najčastejšie. Najviac času sme trávili v Brione. Brionská žula je špecifická, krásne prevrásnená, jej vrstvy tvoria bouldre ako umelecké diela, ktoré vyslovene lákajú „vylez ma, vylez ma!“. Celé Brione je rozdeleného do trochu hlavných sektorov – vyšný les, sektor v riečisku a za riekou, a nižšie položená Ganne.
Veľká noc v Arcu pripomína počas sviatkov skôr Októrberfest – kde sa pozriete, tam Nemec. Našťastie oblasť je dostatočne veľká, aby sa tam zmestili všetky národnosti.
Počas týždňa sa nám podarilo liezť na viacerých miestach . Massone, Colodri, Calvario, Garda a Noriglio.
Začiatkom februára sa začalo otepľovať a s Ivom sme špekulovali kam sa vyberieme na jarnú lezenicu.Pred nedávnom vyšiel článok na Lezcovi o zaujímavej oblasti v Chorvátsku pri meste Šibeník v kaňone rieky Čikoly s rovnakým názvom ČIKOLA, asi tak 40min nižšie od Paklenice. Je to veľká novovznikajúca oblasť s mnohými sektormi, kde si zalezie tak začiatočník – napr. oblasť Osoje ako aj pokročilý – napr. oblasť Betkin. Na oblasti Betkin sme stretli aj veľa miestnych borcov a boriek, ktorí nám poradili miestne skvosty.
Malta nie je zrovna typická lezecká destinácia. Keď už Vás sem vietor náhodou zaveje, tak sa prečo nezobrať aj lezeckú výbavu. Určite je dobré mať knižného sprievodcu, my sme sa snažili zorientovať podľa elektronického a bol to dosť problém. Chýbali tam najmä podrobnejšie opisy oblastí napr. orientácia sektora, prístup s deťmi a podobné detaily, ktoré poskytnú oveľa lepši prehľad.