Projekt Metropolitan je lokálna bratislavská legenda. Bol som na ňom ešte kedysi dávno, počas jedného horúceho leta, kedy bola absolútna anti-podmienka na tento typ bouldra. Posledné roky som sa na tomto skvostnom žulovom balvane ukrytom v lesoch nad vinohradmi na konci Rače sporadicky ukázal, no nikdy som doňho neinvestoval dlhodobo. Až túto zimu.

5.1.2014 sme boli s Rišom Nemcom v správny čas na správnom mieste, a podarilo sa nám vyliezť jednu z najikonickejších stien Julských Álp, 900 metrovú severnú stenu Špiku, cestou “Direktna”. V stene sme vychytali fantastické podmienky, a túto inak náročnú skalnú cestu sme takmer celú preliezli v ľade, súbežne za 7 hodín s obtiažnosťou AI5+.

28.12. sa mi podarilo dostať sa do zimných Tatier prvý krát po úraze z minulej zimy s Marošom Bogom. Nič lepšie nás nemohlo napadnúť, ako ísť na otočku do Javorovej doliny skúsiť Titanovu pascu. Bohužiaľ oteplenie sa podpísalo na kvalite ľadu aj v tejto výške a severnej orientácii. Napriek tomu sme si dobre zaliezli a po vylezení na hrebeň sme sa pekne prešli cez Prednú Javorovú vežu späť do doliny.

Po sústredení v Tatrách návšteva našich nových kamošov zo Slovinska na seba nenechala dlho čakať a s Matejom Prcínom sme sa vybrali na rýchly výjazd do Julských Álp. Pred velkým oteplením sme stihli využiť parádne ľadové podmienky v 500 metrov vysokej severnej stene Velkej Mojstrovky kde sme vyliezli dve cesty. 

–Steber Revežev (M5, AI5, OS) Matej Prcín, Adam Kaniak

–Debelakova smer (AI4+, OS) Adam Kaniak, Anja Petek, Peter Borič

V polke novembra, deň pred mojimi narodeninami, sa mi podarilo vyliezť môj zatiaľ najdlhší projekt a najťažší boulder – Barry White 8B v mojej obľúbenej oblasti v Rakúsku.

Začal som ho skúšať ešte vo februári 2022 po jednodňovom preleze jeho pravej nástupovej varianty Mandela 8A+. Celkom rýchlo sa mi podarilo urobiť všetky kroky a myslel som si, že do pár návštev bude vymaľované. Ako som sa len vtedy mýlil.

Tento článok nebude chválospevom o heroickom lezeckom výkone, „dobití“ vrcholu a úspešnej lezeckej expedícii. Ale čo vlastne definuje úspešnú lezeckú expedíciu? Ide iba o to vrátiť sa s vrcholom? Alpinizmus nie je šprint, ale skôr beh na dlhú trať, trať takú dlhú ako samotný život, alebo aspoň do vtedy kým neprestaneme liezť. Je to sústavné získavanie skúseností, tréning intuície a rozhodovania. Je to umenie robiť správne rozhodnutia, umenie vedieť si povedať kedy je čas to otočiť, tak aby to nebolo priskoro, ale hlavne aby to nebolo neskoro a vedieť prijať porážku. Mnohé z týchto rozhodnutí sú veľmi náročné a často nás trápia ešte dlhý čas, hlavne z pohodlia gauča, keď zavládne spomienkový optimizmus. „Vedeli sme niečo spraviť lepšie? Čo keby sme toto spravili inak? Čo keby…“ 

Ale poďme od začiatku. Pred pár dňami sme sa s Rišom Nemcom vrátili z expedície do východného Nepálu, do regiónu severne od Kančenčongy, tretej najvyššej hory sveta. Čo-by kameňom dohodil od hraníc s Tibetom a Indickým Sikimom. Naším cieľom bolo vyliezť v alpskom štýle na panenskú 6880 metrov vysokú horu Drohmo 1400 metrovou severozápadnou stenou.