Dano…môj starší brat (9rokov), veľký vzor. Nie je deň, kedy by som naňho nemyslel. Na to, ako sme sa spolu vedeli nasmiať, ako sme počúvali Michala Tučného, dívali sa spolu na westerny a používali hlášky z filmov. Aj keď sme si v období mojej búrlivej puberty moc nerozumeli, bol to brat, čo nikdy nesúdil, nekritizoval …. Veľmi ma mrzí, že sme si začali viac rozumieť asi až dva roky pred jeho smrťou. Láska k horám, motorkám a motokrosu by nás spájala určite i dnes. Dobrodružstvo, adrenalín, život a hory … to boli veci, ktoré miloval. Bol presne tým bratom, akého som vždy chcel. Škoda, že takéto veci si človek uvedomí až v dospelosti. Viem, že by so mnou zdieľal veci okolo mojej práce … úspechy a neúspechy na štvorkolkách a veci s tým súvisiace. A preto sa snažím žiť život s mojou rodinou naplno, pretože presne tak, by ho žil môj brat Dano!!!
Brat Johny
Dano a jeho žiarivý úsmev
Veľa ma naučil a tak krátko tu pri mne bol. Učil ma kresliť, pamätám si, keď som kreslila postavu človeka a ruky som nakreslila úplne krátke, chcel, aby som sa postavila a pozrela sa pokiaľ mám ruky “pozri skoro až po kolená” tak to tak musíš aj nakresliť.
Miloval maminu (jeho sestru), hríbovú polievku s mrveničkou, aj v ten osudný deň mal na ňu prísť a už neprišiel. Pamätám si, keď som mala asi 3-4 roky a boli sme sa pozrieť ako Danko lieta na padáku, a odvtedy mám “krásnu pamiatku” v podobe jazvy na pravom líci.
Danko si neumýval zuby často a vždy ich mal krásne biele a miloval tyčinku Margot. Na mňa balil baby, aby videli ako sa pekne vie o deti starať .
Doteraz si pamätám, keď sme ešte bývali na Rozkvete a mamina uspávala mňa aj Žiga, a zazvonil zvonček a babka nám prišla povedať čo sa stalo.. Keby tu bol všetko by išlo ľahšie s jeho úsmevom a motiváciou a vášnivým srdcom pre adrenalín to mám po ňom.
krstňa Alexandra
Dlho som premýšľala ako začnem par krehkých a bolestivých riadkov pri príležitosti nedožitých 50. narodenín môjho cteného brata Daniela, Danka, Daga …. krstného otca dcérky Alexandry, syna…..
Bol to brat , ktorý ,keď pocítil silu prírody a jej čara, nebolo možné ho nikdy zastaviť. Tejto láske ku prírode nás naučili rodičia , najmä naša mama , ktorá pochádza z prekrásnej magickej doliny Javorníkov…. Marikovej. Dala nám do vienka – počúvať šum vetra, počúvať spev vtákov, počúvať padajúci dážď a sneh, pískanie skál, počúvať hovoriace stromy, počúvať hrmenie, cítiť vôňu prírody …. a to doslovne.
Môjho brata som tvrdo vychovávala, drezírovala som ho na poriadok v skrinke i v aktovke do školy, vo vizáži, avšak aj sa darilo aj nie….. vždy sme boli v sebe…. Ale prišiel čas, keď sme si začali rozumieť, mala som 18 a on 17 rokov. Každý týždeň od svojich 14 rokov som dochádzala vlakom z Bratislavy zo školy …. A nebolo týždňa , aby som nepomyslela na môjho brata, len, aby sa mu nič nestalo ! ….keď bol celé víkendy v Manínskej úžine, lebo ako som prišla v piatok, či odchádzala v nedeľu, stále bol na skalách v úžine. Málo času trávil len tak doma…. Najesť, vyspať, umyť sa a bežať do Úžiny! Ahojteeee kričal , len dvere bolo počuť ako sa zavreli … a zas jeho netrpezlivý návrat domov vo večerných hodinách…. Uffff….
Nechápala som v tom čaše jeho vášeň a motiváciu liezť, mapovať cesty, cestovať po Slovensku a zapisovať si každú jednu prejdenú cestičku na skalách…sen si splnil / vydal 3 úspešné publikácie o skalách, o technike lezenia …
Bavilo nás kreslenie – hrať sa s farbami a tvoriť …. , po absolvovaní 9 roč. umeleckej školy sme mohli plne rozvíjať umeleckého ducha. Daniel v tom pokračoval,… začal navrhovať logá, kreslil vtákov, zátišia …. Jeho nápad nakresliť znak HK Manín vyšiel a dnes zdobí jeho znak s nadpisom klubu HK MANIN nezameniteľné miesto považsko-bystrických horolezcov medzi ostatnými klubmi …. samozrejme sú / sme najlepší……
Je toho veľa, čo by som napísala ….. ale chcem povedať jedno…. nie je dňa , čo by som si nespomenula na môjho brata aj s mojimi deťmi , aj s rodičmi , žije stále v nás a medzi nami…. Je to už 20 rokov 12.9. 2002 čo nás navždy opustil.
Česť jeho pamiatke!
S úctou a poďakovaním HK MANIN Považská Bystrica , jeho drahým priateľom, ktorí to cele spískali……
sestra DÁŠA