\n11.2.2018
\nSlavkovsk\u00e9 zuby, Silvestrovsk\u00e9 blues, V-, RP<\/p>\n
Spolulezec:<\/strong> Adam Kaniak<\/p>\n
Pred desiatimi rokmi som za\u010d\u00ednala liez\u0165 zimu. Po p\u00e1r metroch vylezen\u00fdch v\u00a0\u013eade ma Dino zobral do steny. Vybral Silvestrovsk\u00e9 blues na Slavkovsk\u00e9 zuby. T\u00fara s kr\u00e1tkym n\u00e1stupom a pomerne dobr\u00fdm zostupom. V\u00a0sobotu som mala v\u00fdro\u010dn\u00fa sch\u00f4dzu s\u00a0Horo\u0161kolou Enci\u00e1n. Vyr\u00e1\u017eam teda a\u017e ve\u010der a v\u00a0\u017diline naber\u00e1m Adama, ktor\u00fd sa mi ozval, \u017ee m\u00e1 kone\u010dne vo\u013en\u00fd v\u00edkend a chu\u0165 zahryzn\u00fa\u0165 sa do zimn\u00fdch Tatier.
\nKe\u010f\u017ee je to Adamova prv\u00e1 zimn\u00e1 t\u00fara, vybrala som pr\u00e1ve Silvestrovsk\u00e9 blues. S\u00a0t\u00fdm rozdielom, \u017ee sme vyliezli aj Veverkov \u013eadop\u00e1d, ktor\u00fd sa d\u00e1 elegantne ob\u00eds\u0165.<\/p>\n
I\u00a0ke\u010f sme r\u00e1no vyrazili skoro, pod \u013eadom u\u017e st\u00e1li dvaja nad\u0161enci. Na\u0161\u0165astie boli r\u00fdchly a tak sme aj my zah\u00e1jili v\u00fdstup. Adam poc\u00edtil p\u00e1l\u010div\u00fa boles\u0165 v\u00a0ruk\u00e1ch, ktor\u00fa ka\u017ed\u00fd, kto lezie zimu, dobre pozn\u00e1. V\u0161etko je raz prv\u00fdkr\u00e1t, tak len m\u00e1vnem rukou a vrav\u00edm: \u201eto prejde, o chv\u00ed\u013eu ti bude teplo\u201c. V\u00a0\u017e\u013eabe dupem hnil\u00fd sneh, to bude z\u00e1bava. \u00davodn\u00fd k\u00fatik hne\u010f vyceril zuby, nep\u00fa\u0161\u0165a ani na druh\u00fd pokus. Obliezam hnusn\u00fd k\u00fatik mierne exponovanou policou, ale som tam, kde m\u00e1m by\u0165. Vybavuje sa mi ter\u00e9n, kde som robila svoje prv\u00e9 zimn\u00e9 kroky. Druh\u00e1 d\u013a\u017eka za\u010d\u00edna hladk\u00fdm k\u00fatikom, a prich\u00e1dzam ku\u00a0\u0161tandu z\u00a0nitov. Vao, tak tak\u00fdto luxus tu vtedy nebol. Hory sa menia aj tak\u00fdmto \u0161t\u00fdlom. Dober\u00e1m Adama, ktor\u00fd r\u00e1d opust\u00ed \u0161tand o kosodrevinu. Ten nad\u0161ene prilieza ku mne. Nad nami je skaln\u00fd zasne\u017een\u00fd k\u00fat na cel\u00fa d\u013a\u017eku lana. Vyzer\u00e1 dobre, \u0161koda len, \u017ee snehy nadr\u017eia a tam , kde by sme potrebovali oporu na nohy sa sk\u00f4r prepad\u00e1vame. Niekde stup, niekde hladk\u00e1 skala, ale v\u00a0z\u00e1sade zbrane v\u017edy niekde dr\u017eia. Tr\u00e1vy s\u00fa ak\u00e9si nepoddajn\u00e9. Moc zmrznut\u00e9, such\u00e9, jednoducho nedr\u017eia to, \u010do by mali. Na \u0161tand priliezam udych\u010dan\u00e1 ako lokomot\u00edva. Teraz je rad na Adamovi, d\u00fafam, \u017ee si to u\u017eije. Jeho s\u00fastreden\u00e1 tv\u00e1r prezr\u00e1dza, \u017ee sa pri lezen\u00ed nenud\u00ed. Posledn\u00e1 \u013eahk\u00e1 d\u013a\u017eka u\u017e ubieha r\u00fdchlo. Po\u010dasie je dobr\u00e9, bezvetrie a\u00a0slnie\u010dko sa opiera do z\u00e1padn\u00fdch stien, odkia\u013e ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu po\u010du\u0165 rachot lav\u00edn.<\/p>\n
Na hrebeni Birkenmajerov\u00fdch ve\u017e\u00ed d\u00e1me \u010daj a p\u00e1r foto. \u0160tandy v\u00a0ceste s\u00fa jasne zlanovacie, a tak miesto zostupu do kr\u00e1\u013eovsk\u00e9ho \u017e\u013eabu, zlanujeme. Pri veciach sme o hodinu.<\/p>\n
Zostup na ly\u017eiach je sladkou odmenou, i\u00a0ke\u010f pre m\u0148a ani nie, preto\u017ee ma p\u00e1lia stehn\u00e1 od bolesti. Hlavn\u00e9 je, \u017ee t\u00fara sa podarila a\u00a0ur\u010dite nebola Adamova posledn\u00e1 ako s\u00e1m skon\u0161tatoval.<\/p>\n
T\u00fara:<\/strong> Spolulezec:<\/strong> Adam Kaniak<\/p>\n
\n11.2.2018
\nSlavkovsk\u00e9 zuby, Silvestrovsk\u00e9 blues, V-, RP<\/p>\n
![\"Slavkovsk\u00e9](\"http:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2018\/02\/Slavkovsk\u00e9-zuby-zla\u0148\u00e1k.jpg\")
<\/a><\/div><\/div>