{"id":6799,"date":"2017-12-10T19:36:51","date_gmt":"2017-12-10T17:36:51","guid":{"rendered":"http:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=6799"},"modified":"2026-01-03T20:16:19","modified_gmt":"2026-01-03T18:16:19","slug":"usba-1986","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=6799","title":{"rendered":"U\u0161ba 1986"},"content":{"rendered":"

V roku 1986 Fero Pia\u010dek, Juro \u010ciernik a Laco Makay urobili prv\u00fd zimn\u00fd v\u00fdstup na severn\u00fa U\u0161bu (4696m, Kavkaz) Kolomicevovou cestou 6A (obti\u017enos\u0165 v roku 1986 bola 5B) Ich v\u00fdkon bol v tej dobe ocenen\u00fd ako v\u00fdstup roku s hviezdi\u010dkov. Aj po viac ako 30 rokoch st\u00e1le vzbudzuje re\u0161pekt a uznanie. Ako si priebeh v\u00fdjazdu pozna\u010dil Fero Pia\u010dek do svojho denn\u00edka si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 ni\u017e\u0161ie.Ofici\u00e1lnu spr\u00e1vu z roku 1986 si m\u00f4\u017eete pozrie\u0165 tu<\/a>. Denn\u00edk Jura \u010ciernika zas tu<\/a><\/p>\n

03. 03. (pondelok)<\/em><\/strong>\u2013 v trojici Juro \u010ciernik, Laco Makay ml. a ja \/Fero Pia\u010dek\/ z horolezeck\u00e9ho oddielu TJ ZVL Pova\u017esk\u00e1 Bystrica cestujeme na kr\u00e1tku dobu, 17 dn\u00ed aj s cestou na Kaukaz do medzin\u00e1rodn\u00e9ho horolezeck\u00e9ho t\u00e1bora \u2013 zima 1986. Z \u010ceskoslovenska, po zl\u00fdch sk\u00fasenostiach z roku 1980, ke\u010f n\u00e1s nepustili na prvom zimnom t\u00e1bore na Kaukaze pre obavy o na\u0161u bezpe\u010dnos\u0165 liez\u0165, \u010fal\u0161\u00ed z\u00e1ujemcovia neboli. Let\u00edme z Bratislavy,\u00a0 na letisku je probl\u00e9m, lebo na voucheri \u2013 povolen\u00ed pre vstup do soj\u00fazu je len moje meno a nie je s\u00fa uveden\u00ed spolucestuj\u00faci. Probl\u00e9m rie\u0161im tak, \u017ee \u00edch tam rukou dop\u00ed\u0161em a v\u0161etko je v poriadku. Let\u00edme do Moskvy, ubytovanie m\u00e1me v \u0160port hoteli.<\/p>\n

\"\"U\u0161ba zo severu<\/p>\n

04. 03. (utorok)\u00a0<\/em><\/strong>\u2013 odlet z Moskvy 9:30, na Miner\u00e1lne vody 11:30, tu n\u00e1s \u010dak\u00e1 Boris, s ktor\u00fdm\u00a0 sa pozn\u00e1m od roku 1980, kedy bol tie\u017e vo veden\u00ed t\u00e1bora. Dozved\u00e1me sa, \u017ee v t\u00e1bore v Azau\u00a0 je u\u017e 2 t\u00fd\u017edne 9 Poliakov a bud\u00fa tu e\u0161te 2 t\u00fd\u017edne. \u0160tyria i\u0161li na U\u0161bu a u\u017e s\u00fa na nemeckom bivaku. Autobus n\u00e1s dovezie do Azau, kde sa ubytujeme.<\/p>\n

05. 03. (streda)\u00a0\u00a0<\/em><\/strong>\u2013 autobusom, ktor\u00fd n\u00e1m je k dispoz\u00edcii, ideme do KSP v t\u00e1bore Schelda, tu je evidencia v\u00fdstupov. Rozhodujeme sa pre SZ stenu U\u0161by cestou Kolomiceva z roku 1982 kl. 5B \/ nie boulder ani Franc\u00fazka\u00a0 ale Rusk\u00e1 kl.\/ na S vrchol 4694 m, relat\u00edvna v\u00fd\u0161ka steny 1660 m d\u013a\u017eka cesty 2300 m.\u00a0Poliaci, ktor\u00ed i\u0161li na U\u0161bu, sa vr\u00e1tili pre ve\u013ek\u00e9 mno\u017estvo snehu z U\u0161binsk\u00e9ho plata.\u00a0Po obede hovor\u00edme o na\u0161om pl\u00e1ne \u0161\u00e9fovi D\u00e1riusovi. Som prekvapen\u00fd, \u017ee ni\u010d nenamieta, fasujeme stravu s t\u00fdm, \u017ee po ra\u0148ajk\u00e1ch vyr\u00e1\u017eame.<\/p>\n

06. 03. (\u0161tvrtok)\u00a0<\/em><\/strong>\u2013 po ra\u0148ajk\u00e1ch fasujeme vysiela\u010dku, vypisujeme mar\u0161r\u00fatny list \u2013 pl\u00e1n priebehu v\u00fdstupu a ako komand\u00edr podpisujem prehl\u00e1senie, \u017ee som obozn\u00e1men\u00fd s t\u00fdm, \u017ee v ZSSR sa nesmie liez\u0165 s\u00f3lo a vysiela\u010dku nesmieme necha\u0165 niekde v doline, ale mus\u00edme ju ma\u0165 po\u010das v\u00fdstupu st\u00e1le pri sebe.\u00a0 V 9:30 n\u00e1s autobus vezie do t\u00e1bora Schelda. Odtia\u013e u\u017e za\u010d\u00edna v\u00e1\u017ena turistika, hore dolinou, najsk\u00f4r lesom, a\u017e sa dost\u00e1vame na \u013eadovec Schelda. Batohy s\u00fa dos\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9, nabalen\u00ed sme na 7 dn\u00ed, strava, vari\u010d, e\u0161us, oble\u010denie, lezeck\u00fd material, spac\u00e1ky, vysiela\u010dka a stan. Laco je v tak\u00fdchto hor\u00e1ch prv\u00fd kr\u00e1t\u00a0 a nedo\u010dkavos\u0165 ho priam \u017eenie vpred. M\u00e1rne sa sna\u017e\u00edme dr\u017ea\u0165 s n\u00edm krok, vzdialenos\u0165 medzi nami sa st\u00e1le zv\u00e4\u010d\u0161uje.\u00a0 Neviem, \u010di m\u00e1 \u013eah\u0161\u00ed batoh, ale sk\u00f4r to bude\u00a0 lep\u0161ou kondi\u010dku. Na tzv. nemeck\u00fd bivak v 3 200 m prich\u00e1dzam u\u0165ahan\u00fd a bolia ma k\u013aby. Kopeme plo\u0161inu, staviame stan, var\u00edme a po ve\u010deri sa uklad\u00e1me na noc.<\/p>\n

\"\"Z n\u00e1stupu k ceste<\/p>\n

07. 03. (piatok)<\/em><\/strong>\u2013 4:30 vst\u00e1vame, ra\u0148ajky, tekutiny, balenie spac\u00e1kov a stanu. Nav\u00e4zujeme sa na lano, \u013eadovec je u\u017e rozoklan\u00fd trhlinami a o nie\u010do vy\u0161\u0161ie medzi Pikom \u0160\u010durovskeho a Scheldami n\u00e1s o\u010dak\u00e1va U\u0161binsk\u00fd \u013eadop\u00e1d. \u013dadop\u00e1dom sa dost\u00e1vame na U\u0161binsk\u00e9 plat\u00f3. Tu nech\u00e1vame stan a prech\u00e1dzame vpravo do sedla. Za\u010d\u00edname zostupova\u0165 pod SZ stenu U\u0161by. Po\u010dasie je n\u00e1dhern\u00e9, slnie\u010dko svieti a je pomerne teplo. Zostupujeme hlbok\u00fdm snehom st\u00e1le mierne do\u013eava a dost\u00e1vame sa na ploch\u00fd pilier, cez ktor\u00fd n\u00e1m treba prejs\u0165 do\u013eava a e\u0161te strmej\u0161\u00edm svahom pokra\u010dova\u0165 pod U\u0161bu. Sme na z\u00e1padn\u00fdch svahoch, svieti sem slnko, sneh je hlbok\u00fd a hroz\u00ed nebezpe\u010die odtrhnutia lav\u00edny. Rozhodneme sa tu prespa\u0165 a v zostupe pokra\u010dova\u0165 skoro r\u00e1no. Na plochom pilieri kopeme pohodln\u00fd z\u00e1hrab.<\/p>\n

08. 03. (sobota)<\/strong> \u2013 pekn\u00e9 po\u010dasie trv\u00e1. Po r\u00fdchlych ra\u0148ajk\u00e1ch vyliezame zo z\u00e1hrabu a pokra\u010dujeme v zostupe pod stenu. Pod stenou je sneh ve\u013emi strm\u00fd a hlbok\u00fd. Na\u0161\u0165astie slnko tu nesvieti, je ve\u013emi zima, a tak naber\u00e1me odvahu a za\u010d\u00edname v\u00fdstup. Juro sa dost\u00e1va k okrajovej trhline a tu na m\u0148a \u010dak\u00e1. Prich\u00e1dzam k nemu, staviam sa na okraj trhliny tak, aby som v pr\u00edpade Jurovho p\u00e1du stihol sko\u010di\u0165 do svahu alebo do trhliny. Laco zost\u00e1va dolu vo svahu a ist\u00ed e\u0161te m\u0148a, pre pr\u00edpad p\u00e1du do trhliny. V\u00fdlez z trhliny je previsnut\u00fd. Juro je u\u017e skoro hore, ale zrazu je u\u017e pri mne na trhline. D\u00e1va druh\u00fd pokus a za pomoci \u010fal\u0161ieho \u010dakana, ktor\u00fd som mu podal, sa dost\u00e1va na ve\u013ek\u00e9, \u010disto \u013eadov\u00e9 pole. Toto je \u0161pecialita zimn\u00e9ho Kaukazu, sneh sa v sten\u00e1ch sa pre ve\u013ek\u00e9 mrazy neudr\u017e\u00ed a \u013ead je ve\u013emi tvrd\u00fd. Nieko\u013ek\u00fdmi d\u013a\u017ekami sa Juro dost\u00e1va ku skaln\u00e9mu pilieru. Preber\u00e1m vedenie, okrajom \u013eadov\u00e9ho po\u013ea na\u0165ahujem nieko\u013eko d\u013a\u017eok ku skalnej depresii. Depresiou sa chcem dosta\u0165 cez pilier. Pod hranou piliera vyzer\u00e1 by\u0165 dobre vrstven\u00e1 skala, tam by som chcel za\u0161tandova\u0165. Ke\u010f tam doleziem, zis\u0165ujem, \u017ee skala je ve\u013emi l\u00e1mav\u00e1. Za\u0161tandova\u0165 sa tu ned\u00e1, ale m\u00e1m u\u017e koniec lana. Zaklad\u00e1m slu\u010dku na vo\u013en\u00fd blok a dober\u00e1m Jura.<\/p>\n

\"\"Z cesty<\/p>\n

Dolieza k prvej dobrej skobe, za\u0161tanduje a ja m\u00f4\u017eem pokra\u010dova\u0165 \u010falej cez pilier, a\u017e na jeho prav\u00fa stranu, a tu kone\u010dne budujem dobr\u00e9 stanovi\u0161te. V priebehu d\u0148a sa pokazilo po\u010dasie a husto sne\u017e\u00ed. Ke\u010f ku mne dolez\u00fa Juro a Laco, je u\u017e tma, ale nie je tu \u017eiadna poli\u010dka na pohodln\u00e9 st\u00e1tie, nieto e\u0161te na bivak. Sk\u00fa\u0161am liez\u0165 vpravo hore, mus\u00edm sa v\u0161ak vr\u00e1ti\u0165, lebo lav\u00edny sa valia jedna za druhou. Sneh sa v strm\u00fdch, \u013eadov\u00fdch kulo\u00e1roch, ktor\u00e9 tu dominuj\u00fa, nem\u00f4\u017ee udr\u017ea\u0165. Akon\u00e1hle ho napadne viac, tak sa zosunie.<\/p>\n

Zbernica je z ve\u013ekej plochy a lav\u00edny s\u00fa nebezpe\u010dn\u00e9. Vyliezam k\u00fasok nad stanovi\u0161te a rozhodneme sa vykopa\u0165 poli\u010dku na bivak. V strmom a mimoriadne tvrdom \u013eade je to drina ako v bani. Poli\u010dka je mal\u00e1, ale sme radi, \u017ee m\u00f4\u017eeme zaliez\u0165 do spac\u00e1kov a ako tak si sadn\u00fa\u0165. Zapa\u013eujem vari\u010d. Laco sek\u00e1 a dop\u013a\u0148a \u013ead do e\u0161usu. Rob\u00edme vz\u00e1cne tekutiny, od r\u00e1na sme ni\u010d nejedli ani nepili.\u00a0Noc je na malej poli\u010dke stra\u0161ne dlh\u00e1.<\/p>\n

09. 03. (nedela)\u00a0<\/em><\/strong>\u2013 r\u00e1no za\u010d\u00edname varen\u00edm. Juro men\u00ed prasknut\u00fd predn\u00fd obl\u00fak\u00a0 na ma\u010dke, Laco mal rezervu. Po jednej d\u013a\u017eke lezenia sa dost\u00e1vame na za\u010diatok snehovej l\u00e1vky, po ktorej pokra\u010dujeme v\u013eavo. Zaklad\u00e1m medziistenia a lezieme s\u00fa\u010dasne. Na konci l\u00e1vky \u010dak\u00e1m, k\u00fdm Juro dolezie ku skobe a \u010doku, ktor\u00e9 som dal bl\u00edzko seba, aby tu mohol za\u0161tandova\u0165 a isti\u0165 ma. Juro zlomil kladivo a znovu sne\u017e\u00ed a padaj\u00fa lav\u00edny. Za\u010d\u00edna sa stmieva\u0165, po pravej strane vid\u00edm ve\u013ek\u00fd strechov\u00fd previs, pod ktor\u00fdm je polica. Traverzujem teda doprava na policu a tu bivakujeme. Previs n\u00e1s chr\u00e1ni pred lav\u00ednami, polica je \u0161irok\u00e1 akur\u00e1t na sedenie. Pod nohami m\u00e1m naprie\u010d priviazan\u00fd batoh, aby som sa v noci nek\u013azal z police dolu. Ve\u010deriame, top\u00edme \u013ead na tekutiny a op\u00e4\u0165 sa pok\u00fa\u0161ame vysiela\u010dkou spoji\u0165 s n\u00e1\u010deln\u00edkmi n\u00e1\u0161ho t\u00e1bora. Vysiela\u010dka n\u00e1m nefunguje, nad\u00e1vame do nej aj \u0161karedo na bol\u0161evikov, rusov aj\u00a0 bol\u0161uju techniku, ale ni\u010d to nepom\u00e1ha. Hlavne, \u017ee t\u00fa vysiela\u010dku mus\u00edme trepa\u0165 so sebou aj ke\u010f nefunguje.<\/p>\n

10. 03. (pondelok)\u00a0<\/em><\/strong>\u2013 vst\u00e1vame do studen\u00e9ho r\u00e1na, polica je dos\u0165 dlh\u00e1 a tak sme dos\u0165 r\u00fdchlo zbalen\u00ed. Kone\u010dne som si dotiahol vo\u013en\u00e9 top\u00e1nky. Lezenie je st\u00e1le jednako \u0165a\u017ek\u00e9, ve\u013emi tvrd\u00fd \u013ead, st\u00e1le predn\u00e9 hroty, hroty s\u00fa tup\u00e9, zodral som ich tu viac, ako inokedy za cel\u00fa zimu. U\u017e toho za\u010d\u00ednam ma\u0165 pln\u00e9 zuby. Po nieko\u013ek\u00fdch d\u013a\u017ekach ide dopredu Juro. Vylieza d\u013a\u017eku lana a nem\u00f4\u017ee vybudova\u0165 bezpe\u010dn\u00e9 stanovi\u0161te. Skala je l\u00e1mav\u00e1, popoliezam\u00a0 k najbli\u017e\u0161iemu isteniu. Juro lezie \u010falej a kone\u010dne rob\u00ed ak\u00e9 tak\u00e9 stanovi\u0161te. Doliezam k nemu, \u0161tandujem a batoh zap\u00ednam do skoby, nech si chrb\u00e1t odd\u00fdchne. Juro pokra\u010duje, nad \u0161tandom d\u00e1va \u013eadovcov\u00fa skrutku a ide \u010falej. Zasek\u00e1va \u010dakan, sad\u00e1 do\u0148 a ide zav\u0155ta\u0165 \u010fal\u0161iu skrutku a naraz pozer\u00e1m, \u017ee sa nejak r\u00fdchlo pribli\u017euje. \u010cakan sa vytrhol a Juro prist\u00e1l s udret\u00fdm stehnom a odret\u00fdm kolenom na mojom \u0161tande.<\/p>\n

\"\"V ceste – Fero Pia\u010dek<\/p>\n

Laco, ktor\u00fd je o stanovi\u0161te ni\u017e\u0161ie n\u00e1m oznamuje smutn\u00fa spr\u00e1vu: chalani spadol v\u00e1m batoh. Pozer\u00e1m a po nad\u00e1vkach kon\u0161tatujem, \u017ee je to tak a situ\u00e1cia za\u010d\u00edna by\u0165 v\u00e1\u017ena. Juro padol rovno na m\u00f4j batoh priviazan\u00fd na \u0161tande, p\u00fatko sa utrhlo a batoh sa pobral do doliny. V novom batohu boli teleskopick\u00e9 palice, \u010delovka, vysiela\u010dka, fotoapar\u00e1t, potraviny, ale hlavne m\u00f4j spac\u00e1k, \u017ediarak a karimatka. Na\u0161\u0165astie tam nebol vari\u010d, to by sme boli, ako sa hovor\u00ed, v prdeli, lebo voda tu nete\u010die, treba ju topi\u0165 zo snehu a \u013eadu. N\u00e1vrat dole u\u017e nieje mo\u017en\u00fd, jedin\u00e1 cesta vedie na vrchol. Pred sebou m\u00e1me e\u0161te kus steny. Teraz ide o to pre\u017ei\u0165 a neomrzn\u00fa\u0165. Idem dopredu, \u013eadovcov\u00e1 skoba, do ktorej padol Juro je ohnut\u00e1 dolu, ale vyzer\u00e1, \u017ee dr\u017e\u00ed. \u0160plh\u00e1m ku nej po lane, pri nej zis\u0165ujem, \u017ee nie je zohnut\u00e1, ale zlomen\u00e1. Zostala mi v ruke. \u0160\u0165astie, \u017ee sa neutrhla sk\u00f4r, k\u00fdm som ku nej \u0161plhal. D\u00e1vam do \u013eadu druh\u00fa skrutku a pokra\u010dujem \u010falej nieko\u013eko d\u013a\u017eok hore a v\u013eavo na pilierik, ale tu n\u00e1s chyt\u00e1 \u010fal\u0161ia teraz u\u017e ne\u017eiad\u00faca noc. Je tu tak\u00e1 preru\u0161ovan\u00e1 poli\u010dka. Juro mi d\u00e1va svoj jednomiestny \u017ediarak, sad\u00e1m si na Jurov batoh a nohy d\u00e1vam do Lacov\u00e9ho, je to m\u00e1lo, top\u00e1nky s\u00fa po piatich d\u0148och vlhk\u00e9, ale viac nieje. Laco var\u00ed: top\u00ed zo snehu vodu a prid\u00e1va \u010dokol\u00e1dov\u00fd cukr\u00edk. Potraviny, \u010daj a \u0161umienky padli do doliny. Noc je stra\u0161ne dlh\u00e1 a studen\u00e1, sed\u00edm o ni\u010d neopret\u00fd, ob\u010das zadriemem, ale klesnutie hlavy ma v\u017edy zobud\u00ed a znovu za\u010d\u00ednam cvi\u010di\u0165 prstami v top\u00e1nkach. Ako sa hovor\u00ed, klepem stra\u0161n\u00fa kosu a neviem, \u010do na to povedia plomby.<\/p>\n

11.03.1986 (utorok) <\/em><\/strong>\u2013 r\u00e1no ma bolia kr\u010dn\u00e9 stavce, ale po prv\u00fdch lezeck\u00fdch metroch sa boles\u0165\u00a0str\u00e1ca, neviem, \u010di rozcvi\u010denim alebo bojov\u00fdm z\u00e1palom. Dost\u00e1vam sa na pilierik a po \u0148om pokra\u010dujem \u010falej, l\u00fdtka tvrd\u00e9, st\u00e1le predn\u00e9 hroty. Vy\u0161\u0161ie prech\u00e1dzam z pilierika do\u013eava, , na strmom a tvrdom \u013eade je vrstva snehu ktor\u00e1 nedr\u017e\u00ed. Nepr\u00edjemn\u00fdm ter\u00e9nom sa opatrne dost\u00e1vam na vrcholov\u00fd hrebe\u0148. Dober\u00e1m Jura, v nepr\u00edjemnom mieste sa trochu zviezol, ale v pohode ho chyt\u00e1m. Juro dober\u00e1 Laca a ja za\u010d\u00ednam zostup. Na hrebeni s\u00fa obrovsk\u00e9 preveje, treba is\u0165 opatrne. Jednou nohou idem v \u013eade, druhou v snehu preveja. Hrebe\u0148 je pomerne dlh\u00fd a na jeho konci, kde sa za\u010d\u00edna zostup na tzv. Podu\u0161ku, je op\u00e4\u0165 \u010dist\u00fd \u013ead. Tento \u00fasek na 7x zla\u0148ujeme.\u00a0 Posledn\u00fd zla\u0148\u00e1k cez previsnut\u00fd zlom je e\u0161te z\u00e1\u017eitok, stanovi\u0161te je v\u013eavo,\u00a0 lano cez hranu previsu sk\u013azne a ja neviem ko\u013eko, ale zd\u00e1 sa mi to stra\u0161ne dlho, let\u00edm vzduchom v\u013eavo a potom, ako na h\u00fapa\u010dke sp\u00e4\u0165. Tak nieko\u013eko kr\u00e1t, a\u017e ostanem st\u00e1\u0165 v sp\u00e1dnici. Stanovi\u0161te vydr\u017ealo,\u00a0 dost\u00e1vame sa na podu\u0161ku a u\u017e sa za\u010d\u00edna stmieva\u0165. Je ve\u013emi zima a f\u00faka siln\u00fd vietor, na\u0161\u0165astie tu je u\u017e dostatok snehu. Kopeme z\u00e1hrab, vchod zataras\u00edme snehov\u00fdmi kv\u00e1drami, aby sme mali \u010do najteplej\u0161ie. Na ve\u010deru tak, ako sme si u\u017e zvykli, tepl\u00e1 voda s \u010dokol\u00e1dov\u00fdm cukr\u00edkom. Sed\u00edm na Lacovom batohu, zas neopret\u00fd, aby som nemohol na dlh\u0161ie zaspa\u0165. V priebehu noci sa pok\u00fa\u0161am vysu\u0161i\u0165 aspo\u0148 jedny pono\u017eky tak, \u017ee si ich d\u00e1vam na hol\u00e9 brucho, ale moc to nepom\u00e1ha. M\u00e1me \u0161\u0165astie, \u017ee sme v z\u00e1hrabe vonku f\u00faka siln\u00fd vietor, ale krut\u00e1 zima je aj tu.<\/p>\n

\"\"<\/p>\n

12.03.1986 (streda) <\/em><\/strong>\u2013 na svitan\u00ed bal\u00edme veci a pokra\u010dujeme v zostupe, cez podu\u0161ku na plat\u00f3.\u00a0Tu je to u\u017e dobr\u00e9 kr\u00e1\u010dame po snehu a krv v noh\u00e1ch sa u\u017e rozpr\u00fadila. Na plate priba\u013eujeme stan.\u00a0Juro sa s\u0165a\u017euje, \u017ee mu za\u010d\u00ednaj\u00fa om\u0155za\u0165 nohy. E\u0161te k\u00fasok ide, ale nako\u013eko sa to zhor\u0161uje, sad\u00e1 na batoh a vyz\u00fava top\u00e1nky. Laco si berie na staros\u0165 jednu nohu a ja druh\u00fa. Jemne mas\u00edrujeme prsty a zohrievame ich dychom a teplom vlastn\u00fdch \u00fast. Po nieko\u013ek\u00fdch min\u00fatach prsty o\u017e\u00edvaj\u00fa, Juro u\u017e\u00edva xanidil na rozpr\u00fadenie krvi a pokra\u010dujeme v zostupe cez U\u0161binsk\u00fd \u013eadop\u00e1d. Trikr\u00e1t e\u0161te zlan\u00edme a sme dolu. Juro utek\u00e1 dopredu,\u00a0 my bal\u00edme veci a mast\u00edme za n\u00edm do t\u00e1bora Schelda. Zastavujeme sa na KSP a autobusom ideme do Azau. V t\u00e1bore n\u00e1s \u0161\u00e9fovia D\u00e1rius a Boris mimoriadne srde\u010dne v\u00edtaj\u00fa a te\u0161ia sa s nami, \u017ee sa n\u00e1m to podarilo. \u0164a\u017ek\u00e9 srdce maj\u00fa na Poliakov, \u017ee s\u00fa to umachrovan\u00ed frajeri, napriek tomu, \u017ee sa im nedarilo. Dozved\u00e1me sa, \u017ee vysiela\u010dka – k\u00fdm nespadla s batohom do doliny – mala len jednostrann\u00fa poruchu. Oni n\u00e1s po\u010duli, ale my ich nie. Ospravedl\u0148ujeme sa za to, ako \u0161karedo sme na nich nad\u00e1vali. Chalani sa smej\u00fa a ber\u00fa to s humorom.\u00a0 Ve\u010der ideme na pivo do Nar Zanu doplni\u0165 pitn\u00fd deficit. Autobus n\u00e1s tam nech\u00e1 a ve\u010der ideme hore pe\u0161\u00ed.<\/p>\n

13. 03. (\u0161tvrtok) <\/em><\/strong>\u2013 KSP, konfront\u00e1cia cesty.<\/p>\n

14.03. (piatok) <\/em><\/strong>\u2013\u00a0 Chceme e\u0161te sk\u00fasi\u0165 vyst\u00fapi\u0165 na Elbrus. Ve\u010der sme na Prijute 11. Var\u00edme sp\u00fastu \u010daju, e\u0161te st\u00e1le sme dehydrovan\u00ed a v tejto zime je \u010daj lep\u0161\u00ed ako \u0161umienky.<\/p>\n

15.03.1986 (sobota) <\/em><\/strong>\u2013 vych\u00e1dzame nad Pastuchove skaly. Sneh je vyf\u00fakan\u00fd, je tu \u010dist\u00fd, mimoriadne tvrd\u00fd \u013ead, ma\u010dky sa \u0148om moc nechytaj\u00fa. Ter\u00e9n je nebezpe\u010dn\u00fd a my sme stra\u0161ne unaven\u00ed. Dva dni oddychu na zotavenie nesta\u010dili, a tak sa rozhodneme pre n\u00e1vrat.<\/p>\n

\"\"cestou na Elbrus – v pozad\u00ed Dongus Orun<\/p>\n

16.03.\u00a0 (nede\u013ea) <\/em><\/strong>\u2013 oddych. Boris a Darius naliehaj\u00fa, aby sme si za ruble, ktor\u00e9 sme u\u0161etrili po\u010das t\u00fary na strave, vybrali potraviny. Nechceme potraviny trepa\u0165 domov, tak to odmietame. „Tak si zoberte kavi\u00e1r,“ hovor\u00ed\u00a0 Darius. Prikyvujeme: „Dobre, v\u0161ak kto by nezobral kavi\u00e1r.“<\/p>\n

17.03. (pondelok) <\/em><\/strong>\u2013 skoro r\u00e1no autobus na Miner\u00e1lne vody a lietadlo do Moskvy<\/p>\n

18.03.\u00a0 (utorok) <\/em><\/strong>\u2013 Moskva<\/p>\n

19.03. streda <\/em><\/strong>\u2013 v Moskve na colnici nast\u00e1va probl\u00e9m. Na vrchu ruksaku m\u00e1m jednu konzervu kavi\u00e1ru. Tak\u00e9 mno\u017estvo sa vraj nem\u00f4\u017ee vyv\u00e1\u017ea\u0165. Sna\u017e\u00edme sa coln\u00edka presved\u010di\u0165, \u017ee to je n\u00e1hrada za stravu pre v\u0161etk\u00fdch troch, v\u0161ak ostatn\u00e9 konzervy nevidia. Nepom\u00e1ha, vraj aj to je moc.<\/p>\n

Z rady za nami sa oz\u00fdva \u017eensk\u00fd hlas: „Kluci, j\u00e1 to vemu“, ale \u010do chce\u0161 vzia\u0165, ke\u010f je to moc aj pre troch. Po nejakom \u010dase a p\u00e1r telefon\u00e1toch coln\u00edka prich\u00e1dza pomerne mlad\u00fd chalan, ale asi \u0161ar\u017ea a po kr\u00e1tkom vysvetlen\u00ed zavel\u00ed „V poriadku,“ a pokra\u010dujeme \u010falej. Praha, Bratislava a vlakom do Pov. Bystrice.<\/p>\n

<\/div>\r\n
\"Miestny<\/a><\/div><\/div>
\"V.<\/a><\/div><\/div>
\"U\u0161ba<\/a><\/div><\/div>
\"Z<\/a><\/div><\/div>
\"2.<\/a><\/div><\/div>
\"Z<\/a><\/div><\/div>
\"Z<\/a><\/div><\/div>
\"V<\/a><\/div><\/div>
\"Cestou<\/a><\/div><\/div>
\"Cestou<\/a><\/div><\/div>
\"Elbrus<\/a><\/div><\/div>
\"Denn\u00edk<\/a><\/div><\/div>
\"U\u0161ba\"<\/a><\/div><\/div>
\"Akt\u00e9ri<\/a><\/div><\/div>
\"Akt\u00e9ri<\/a><\/div><\/div>
<\/div><\/div>
<\/div><\/div>