{"id":18879,"date":"2025-10-07T21:49:58","date_gmt":"2025-10-07T19:49:58","guid":{"rendered":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=18879"},"modified":"2026-01-02T12:36:43","modified_gmt":"2026-01-02T10:36:43","slug":"kvasnickova-cesta-a-jej-pribeh","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=18879","title":{"rendered":"Kvasni\u010dkova cesta a jej pr\u00edbeh"},"content":{"rendered":"\n

Prem\u00fd\u0161\u013eali ste niekedy, pre\u010do sa cesta na \u010cernok\u0148a\u017en\u00edku<\/em> z roku 1946 vol\u00e1 Kvasni\u010dkova<\/strong>, hoci ju vyliezli Dost\u00e1l, Andra\u0161\u00edk a Pe\u0161ke<\/strong>? Odpove\u010f sa pravdepodobne skr\u00fdva v mene Jozefa Kvasni\u010dku<\/strong>, rod\u00e1ka z Pova\u017eskej Bystrice (nar. 8. 12. 1916). Laco Makay sa pustil do arch\u00edvneho p\u00e1trania a prin\u00e1\u0161a zauj\u00edmav\u00fd pr\u00edbeh o udalosti z roku 1951, ke\u010f Jozef Kvasni\u010dka zahynul v severnej stene Vysokej.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n

\n
\"\"
Jozef Kvasni\u010dka<\/figcaption><\/figure><\/div>\n\n\n

\u010cl\u00e1nok ni\u017e\u0161ie pribli\u017euje atmosf\u00e9ru lezenia v Tatr\u00e1ch v \u010dasoch, ke\u010f prilby boli e\u0161te nezn\u00e1mou v\u00fdbavou a horsk\u00e1 slu\u017eba len za\u010d\u00ednala p\u00edsa\u0165 svoje dejiny.<\/p>\n\n\n\n

Paradoxn\u00e1 smr\u0165<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Z\u00e1chrann\u00e1 akcia v severnej stene Vysokej v d\u0148och 3. – 7. 8. 1951 kl\u00e1dla ve\u013ek\u00e9 n\u00e1roky na fyzick\u00e9 i technick\u00e9 schopnosti z\u00e1chran\u00e1rov z povolania. D\u0148a 3.augusta tragicky zahynul v ste Ing. J. Kvasni\u010dka.<\/p>\n\n\n\n

Zavolal som na neho: \u201eFero, stoj, nezla\u0148uj \u010falej, po\u010dkaj na n\u00e1s v kotly!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Osobne pozn\u00e1m severn\u00fa stenu Vysokej ve\u013emi dobre, liezol som ju nieko\u013ekokr\u00e1t, m\u00e1 zna\u010dne objekt\u00edvne nebezpe\u010die: je dos\u0165 l\u00e1mav\u00e1 a m\u00e1 tak\u00fd \u017e\u013eabovit\u00fd profil, \u010di\u017ee za da\u017e\u010fa zbiera v\u0161etku vodu, ktor\u00e1 potom te\u010die sp\u00e1dom priamo v lezeckej ceste. A im sa stalo, \u017ee prietr\u017e mra\u010dien zmenila stenu v jedin\u00fd vodop\u00e1d. Ferovi \u017ddiarsk\u00e9mu, ktor\u00fd st\u00e1l ako prvolezec na pomerne v\u00fdhodnej\u0161om mieste, sa podarilo vybo\u010di\u0165 do strany a dosta\u0165 sa mimo nebezpe\u010dia. Hor\u0161ie na tom bol Kvasni\u010dka, ktor\u00fd sa zaistil, alebo bol zaskobovan\u00fd priamo v polovi\u010dke skaln\u00e9ho prahu, tak\u017ee nad n\u00edm tento prah tvoril vodop\u00e1d a voda, ktor\u00e1 tiekla kulo\u00e1rom dole, dopadala priamo na neho. Pr\u00fad vody bol tak prudk\u00fd, \u017ee strh\u00e1val so sebou aj kamene, a jeden z nich ho zasiahol do hlavy. Vtedy sa e\u0161te prilby nenosili. Kvasni\u010dka omdlel, zostal bezvl\u00e1dne visie\u0165 v smy\u010dk\u00e1ch a utopil sa.<\/p>\n\n\n\n

Po b\u00farke d\u00e1val Fero \u017ddiarsky sign\u00e1ly do sedla V\u00e1hy, ale nikto sa tam u\u017e ten de\u0148 neobjavil, a tak musel zosta\u0165 v stene cel\u00fa noc. Na druh\u00fd de\u0148 r\u00e1no za\u010dal znova kri\u010da\u0165 o pomoc, zapo\u010duli ho nezn\u00e1mi turisti, ktor\u00ed to ohl\u00e1sili chat\u00e1rovi pod sedlom V\u00e1hy, a ten poslal spr\u00e1vu do centr\u00e1ly Horskej slu\u017eby. K n\u00e1m na Horsk\u00fa slu\u017ebu do\u0161la spr\u00e1va asi o desiatej. Hne\u010f sme sa so sanitkou a s potrebn\u00fdmi vecami vydali hore. Bola to ve\u013emi r\u00fdchla akcia, o pol druhej sme boli pod stenou. I\u0161li sme cez V\u00e1hu, Koh\u00fatik, medzi dva vrcholy Vysok\u00e9. Potom sme zliezli dolu v\u00fdchodn\u00fdm hrebe\u0148om a asi v polovi\u010dke hrebe\u0148a, medzi vrcholkom a z\u00e1padn\u00fdm Rumanov\u00fdm sedlom, sme vst\u00fapili  do steny. Uvideli sme, \u017ee Fero \u017ddiarsky zla\u0148uje pr\u00e1ve dolu do kotla. Zavolal som na neho: \u201eFero, stoj, nezla\u0148uj  \u010falej, po\u010dkaj na n\u00e1s v kotly!\u201c Pomaly sme k nemu zi\u0161li \u0161ikm\u00fdm traverzom. Pritom sme budovali fixn\u00e9 skoby, fixn\u00e9 lan\u00e1 – tak\u00e9 z\u00e1bradlie. I\u0161iel som na konci lana a pr\u00e1ve to z\u00e1bradlie som upev\u0148oval. Do\u0161iel som na tridsa\u0165 metrov nad Fera, hodil som mu lano, on sa naviazal a ja som ho zaistil, ne\u017e ku mne do\u0161iel. Dali sme mu hne\u010f tepl\u00fd \u010daj i jedlo. Potom sme s n\u00edm pomali\u010dky postupovali von zo steny. Zobral sa nato\u013eko, \u017ee potom i\u0161iel na chatu s\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n

A Jo\u017eo nato: \u201eD\u00e1 boh, \u017ee nezmokneme a d\u00e1me si liter!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Skamar\u00e1til som sa s Jo\u017eom v \u0161tyridsiatom deviatom a vtedy sme spolu za\u010dali liez\u0165. V auguste tohto roku sme si dali zraz na Popradskom plese a odtia\u013e sme vy\u0161li do sedla V\u00e1hy na chatu. Za ide\u00e1lneho po\u010dasia sme potom podnikli t\u00faru na \u017dabieho ko\u0148a a e\u0161te v ten de\u0148 sme urobili ju\u017en\u00fa stenu, takzvanou H\u00e4berleinku, nato sme potom i\u0161li starou klasickou cestou na Gal\u00e9riu Ganku, tret\u00ed de\u0148 sme urobili ju\u017en\u00fa stenu Volovej ve\u017ee, Stanislawsk\u00e9ho cestu. A ako posledn\u00fa sme chceli urobi\u0165 severn\u00fa stenu Vysokej. Mali sme pl\u00e1n vyliez\u0165 ju novou cestou.<\/p>\n\n\n\n

Nastupovali sme o \u00f4smej hodine, dos\u0165 neskoro, \u010do bola chyba, ale cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 bolo kr\u00e1sne, a tak sme si zvykli a s in\u00fdm po\u010das\u00edm sme ani nepo\u010d\u00edtali. Vysiela\u010dky a ani r\u00e1dia e\u0161te neboli a ani na chate nevedeli, ak\u00e1 je predpove\u010f na \u010fal\u0161ie dni. Museli sme sa vr\u00e1ti\u0165, preto\u017ee tam bola pomerne ve\u013ek\u00e1 okrajov\u00e1 trhlina, a nast\u00fapili sme na star\u00fa cestu severnou stenou, klasifik\u00e1cia IV. T\u00fdm sme sa zdr\u017eali asi o hodinu, tak\u017ee u\u017e bolo okolo deviatej.<\/p>\n\n\n\n

Stena je vysok\u00e1 500-550 metrov, je ve\u013emi rozl\u00e1man\u00e1, preto sa teraz u\u017e ani ve\u013emi v lete nelezie, hod\u00ed sa sk\u00f4r na zimn\u00fa t\u00faru, ke\u010f s\u00fa kamene primrznut\u00e9. Liezli sme na strieda\u010dku, jednu \u010das\u0165 Jo\u017eo, dobral ma a zasa som \u0161iel ako prv\u00fd ja, i\u0161li do dobre. Okolo poludnia sme prv\u00fdkr\u00e1t zapo\u010duli niekde v dia\u013eke hrmie\u0165. Hovor\u00edm: \u00c1, ide b\u00farka. No nevad\u00ed, skon\u010d\u00edme tu , a dnes ve\u010der ideme na \u0160trbsk\u00e9 pleso, vyk\u00fapeme sa, najeme a d\u00e1me si liter. No a liezli sme \u010falej. Boli sme u\u017e nad polovi\u010dkou, hrmenie zosil\u0148ovalo, za\u010dali sa tvori\u0165 mraky. V polovici steny je tak\u00fd kotol a nad n\u00edm dos\u0165 strm\u00e1 stienka, asi 80 metrov\u00e1, z nej sa liezlo do ak\u00e9hosi z\u00e1rezu, odkia\u013e vedie t\u00e1 p\u00e4\u0165kov\u00e1 Stanislawsk\u00e9ho cesta odtia\u013e by sme mali vyliez\u0165 medzi vrcholy Vysokej.<\/p>\n\n\n\n

A v duchu som si povedal. \u201eJa som ako my\u0161 a Jo\u017eo je niekde v suchu.\u201c<\/p>\n\n\n\n

\u0160iel som ako prv\u00fd, preliezol som asi dvadsa\u0165 metrov, vtedy sme liezli e\u0161te s tridsa\u0165metrov\u00fdmi lanami, a za\u010dalo lia\u0165. Po\u010dul som pod sebou Jo\u017ea, ako kri\u010d\u00ed: Zatl\u010d skobu a dober. Zat\u013akol som skobu, dobral lano a vtom sa spustila \u017e\u013eabom voda, strhla sa prietr\u017e mra\u010dien a padali aj kr\u00fapy.<\/p>\n\n\n\n

Bol som pr\u00e1ve pod previsom a tiekla na m\u0148a voda. Za chv\u00ed\u013eku som bol \u00faplne premo\u010den\u00fd, \u017ee i hodinky sa mi zastavili. \u010cakal som, a\u017e sa to trochu ut\u00ed\u0161i, aby som sa z toho mohol dosta\u0165. \u017d\u013eabom tiekla pr\u00fadom voda. Asi za hodinu sa mi zdalo, \u017ee to tro\u0161ku po\u013eavilo, a mne sa podarilo vyliez\u0165 z vody asi meter dva na stranu pod skaln\u00fd v\u00fdstupok, kde som sa ukryl. S Jo\u017eom som sa dohovori\u0165 nemohol, preto\u017ee hukot vody bol ve\u013emi siln\u00fd. Ale \u0165ahal som za lano a e\u0161te dvakr\u00e1t mi odpovedal zatiahnut\u00edm. Potom akoby sa b\u00farka znovu rozr\u00e1stla a my sme tam zostali.<\/p>\n\n\n\n

B\u00farka trvala od tretej asi do siedmej ve\u010der. Kr\u010dil som sa pod skalou, s\u00edce \u00faplne mokr\u00fd, ale nelialo na m\u0148a, na Jo\u017ea som nevidel, myslel som, \u017ee je pod nejak\u00fdm previsom, preto\u017ee sa lano podo mnou str\u00e1calo za takou hranou. A v duchu som si hovoril: Ja som ako my\u0161 a Jo\u017eo je niekde v suchu. Potom voda opadla, hu\u010danie prestalo. Volal som, ale odpove\u010f som \u017eiadnu nedostal, ako prech\u00e1dzalo lano cez karab\u00ednu a skobu, tak som sa dvojmo spustil asi dva, \u010di tri metre a vyklonil sa zo steny. Videl som pod sebou len Jo\u017eove nohy. Zatiahol som za lano, na ktorom bol uviazan\u00fd, a nohy sa pohli. Na volanie neodpovedal, tak som si prv\u00fd kr\u00e1t uvedomil, \u017ee je asi zle. E\u0161te behom b\u00farky bolo vidie\u0165 blesky. E\u0161te uderilo i do Vysokej, preto\u017ee miestami i\u0161li medzi vodou i balvany. Napadlo mi, \u017ee ho mo\u017eno zasiahol kame\u0148.<\/p>\n\n\n\n

Pri\u0161la tma. V\u0161ade na plo\u0161ink\u00e1ch le\u017eali kr\u00fapy. Nezost\u00e1valo ni\u010d in\u00e9, ne\u017e zosta\u0165 do r\u00e1na. Ako som tam st\u00e1l, premo\u010den\u00fd, naraz som pozoroval, \u017ee prest\u00e1vam vl\u00e1dnu\u0165 noh\u00e1m a ruk\u00e1m. Tak som striedavo rozh\u00fdbaval ruky, nohy, vyzliekol som si sveter a pan\u010duchy, vy\u017em\u00fdkal ich a znova obliekol. \u010cakal som do r\u00e1na. Bola to moja prv\u00e1 noc vonku v Tatr\u00e1ch, trvala stra\u0161ne dlho a hlavne ma tr\u00e1pili my\u0161lienky, \u010do bude zajtra.<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f sa rozvidnelo, znovu som sa chytil lana. Vyklonil som sa a videl som polohu Jo\u017eov\u00fdch n\u00f4h tak ako ve\u010der. V doline som zahliadol nejak\u00e9ho \u010dloveka, mohlo by\u0165 tak sedem hod\u00edn. Volal som na neho, aby privolal pomoc. Nie\u010do kri\u010dal sp\u00e4\u0165, h\u00e1dam \u00e1no, a \u0161iel hore do sedla V\u00e1hy. \u010cakal som \u010falej. Rozhodol som sa, \u017ee zlan\u00edm dole k Jo\u017eovi. Pustil som sa po dvojitom lane asi desa\u0165 metrov dole, pokia\u013e lano sta\u010dilo, tam som sa odviazal, stiahol som ho dole a znovu dvojmo prehodil cez tak\u00fd v\u00fd\u010dnelok a zlanil som k Jo\u017eovi. V prv\u00fd okamih som na \u0148om nevidel \u017eiadne zranenie, bol pritla\u010den\u00fd tv\u00e1rou ku skale, v takej polohe, v akej sa skryl pred vodou a kame\u0148mi. Nejavil ale \u017eiadne zn\u00e1mky \u017eivota. Stiahol som lano, sadol si ved\u013ea Jo\u017ea a prem\u00fd\u0161\u013eal, \u010do teraz, nevedel som, ako Jo\u017eovi pom\u00f4c\u0165, ani \u010di je mu e\u0161te v\u00f4bec pomoci, bol som bezradn\u00fd. Vedel som, \u017ee dole na Popradskom plese je horolezeck\u00fd kurz a \u017ee odtia\u013e alebo z V\u00e1hy niekto pr\u00edde. Ale \u010das plynul, za\u010dal som pochybova\u0165, \u010di ten \u010dlovek nie\u010do vybavil.<\/p>\n\n\n\n

Rozhodol som sa, \u017ee u\u017e \u010falej \u010daka\u0165 nebudem a zlan\u00edm zvy\u0161ok celej steny dolu. Jo\u017eo bol priskobovan\u00fd na sebaistiacom prsnom uzle, tak som ho odviazal, preto\u017ee sme mali len jedno lano, a na tom lane som asi dvakr\u00e1t zlanil dole do kotla. V tom sa ozvali hlasy \u013eud\u00ed, ktor\u00ed prich\u00e1dzali od Popradsk\u00e9ho plesa, a tie\u017e zhora som niekoho po\u010dul. Zvrchu, trochu z\u013eava, zostupovali Arno Pu\u0161k\u00e1\u0161 a \u010euso Andr\u00e1\u0161i, ktor\u00ed spojili nieko\u013eko l\u00e1n a \u0161ikm\u00fdm traverzom sa bl\u00ed\u017eili ku mne. Prik\u00e1zali mi, aby som \u010falej nezla\u0148oval, ale po\u010dkal v kotly. Zliezli potom ku mne na vzdialenos\u0165 asi tridsa\u0165 metrov, hodili mi zostatok lana, priviazal som sa na\u0148 a rovnakou cestou, akou zost\u00fapili, som s nimi vyliezol na v\u00fdchodn\u00fd hrebe\u0148 Vysokej, odkia\u013e sme zi\u0161li na chatu pod Rysmi.<\/p>\n\n\n\n

Mal som vtedy dvadsa\u0165tri rokov a nepoci\u0165oval som, \u017ee by som bol nejako fyzicky vy\u010derpan\u00fd, iba som mal hlad. Zast\u00e1vali sme s Jo\u017eom tak\u00fa z\u00e1sadu, ktor\u00fa dodr\u017eujem e\u0161te dnes, \u017ee na t\u00fary sme nebrali \u017eiadne jedlo, \u010do iste nie je spr\u00e1vne. My sme sa v\u017edy dobre najedli r\u00e1no, sladk\u00e9 kondenzovan\u00e9 mlieko, chleba s maslom a \u010dabajku, a potom sme cel\u00fd de\u0148 vydr\u017eali. Do steny sme si brali len su\u0161en\u00e9 slivky alebo hrozienka. Vtedy sme so sebou mali cukr\u00edky.<\/p>\n\n\n\n

Tam mi hovor\u00ed Mela: \u201eTy mus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 na t\u00faru, preto\u017ee ak nep\u00f4jde\u0161 teraz, \u010do najsk\u00f4r, u\u017e nikdy nebude\u0161 liez\u0165.\u201c<\/p>\n\n\n\n

E\u0161te ne\u017e skon\u010dilo zn\u00e1\u0161anie m\u0155tveho Jo\u017ea, ujala sa ma skupina horolezcov, medzi nimi hlavne Mela Ba\u010danyov\u00e1, sk\u00fasen\u00e1, v\u00fdborn\u00e1 horolezky\u0148a, a vzali ma na Sliezsky dom. Tam mi Mela hovor\u00ed: \u201eTy mus\u00ed\u0161 \u00eds\u0165 na t\u00faru, preto\u017ee ak nep\u00f4jde\u0161 teraz \u010do najsk\u00f4r, u\u017e nikdy nebude\u0161 liez\u0165.\u201c A urobili sme spolu \u013eahk\u00fa hrebe\u0148ovku. Veselo mi nebolo, ale \u0161iel som. Po t\u00fare mi poklepala na rameno: \u201eDobr\u00e9 to bolo, Fero, ty e\u0161te polezie\u0161!\u201c<\/p>\n\n\n\n

Ten rok som u\u017e \u017eiadny v\u00fdstup neurobil. Potom som asi p\u00e4\u0165 rokov jazdil do Tatier a robil len tak\u00e9 dvojkov\u00e9 hrebe\u0148ovky, s\u00e1m, ne\u017e som sa z toho zobral a za\u010dal naozaj liez\u0165. Jednu sk\u00fasenos\u0165 mi to na\u0161\u0165astie dalo: Nikdy sa nep\u00fa\u0161\u0165am na v\u00e4\u010d\u0161iu t\u00faru, pokia\u013e si nezist\u00edm, ak\u00e9 m\u00e1 by\u0165 po\u010dasie. Pres\u0165ahoval som sa medzit\u00fdm do Tatier, pracujem tu, preliezol som ich cel\u00e9, urobil som sk\u00fa\u0161ky na horsk\u00e9ho vodcu, zopakoval som si v\u00fdstupy, ktor\u00e9 som robil s Jo\u017eom, ale severnej stene Vysokej sa doteraz vyh\u00fdbam. Ur\u010dite ten v\u00fdstup urob\u00edm, chyst\u00e1m sa na\u0148 u\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165 rokov, ale st\u00e1le e\u0161te nepri\u0161iel \u010das…<\/p>\n\n\n\n

Uv\u00e1dzam iba pre zrovnanie: Pri dne\u0161nej technike by t\u00e1to akcia bola e\u0161te v ten de\u0148 do ve\u010dera skon\u010den\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

E\u0161te v ten de\u0148 poobede sme za\u010dali vyslobodzova\u0165 m\u0155tveho Ing. Kvasni\u010dku. Rozhodli sme sa pre traverz von zo steny na hrebe\u0148, to bolo st\u00e1le jednoduch\u0161ie, ako ho sp\u00fa\u0161\u0165a\u0165 po stene, z v\u00fd\u0161ky asi 300 metrov, kde zahynul, dole do \u010cesk\u00e9 doliny. S t\u00fdm materi\u00e1lom, ktor\u00fd sme vtedy mali, by to znamenalo ve\u013ek\u00e9 riziko i vzh\u013eadom k objekt\u00edvnemu nebezpe\u010diu  – l\u00e1mavos\u0165 sk\u00e1l a tak \u010falej. Zabalili sme ho, prip\u00fatali na mal\u00e9 nos\u00edtka a centimeter po centimetri sme si ho pod\u00e1vali smerom k tomu lanov\u00e9mu z\u00e1bradliu, zatia\u013e ostatn\u00ed n\u00e1s troch \u2013 Arno Pu\u0161k\u00e1\u0161a, Arp\u00e1da Szab\u00f3 a m\u0148a \u2013 istili. V ten de\u0148 sme toho u\u017e mnoho neurobili, post\u00fapili sme len o nejak\u00fdch dvadsa\u0165 metrov k hrebe\u0148u.<\/p>\n\n\n\n

Vyspali sme sa na chate pod sedlom V\u00e1hy a druh\u00fd de\u0148, to je 4.augusta, sme znovu vst\u00fapili  do steny, ale behom doobedia n\u00e1s chytila ve\u013emi siln\u00e1 b\u00farka, ale preto\u017ee sme vedeli, ak\u00e9 n\u00e1sledky to m\u00f4\u017ee ma\u0165 \u2013 to viete, i na n\u00e1s to ne\u0161\u0165astie zap\u00f4sobilo \u2013 nechali sme akciu akciou a r\u00fdchlo sme vytraverzovali von, utiekli sme, v pravom zmyslu slova. Oto Krej\u010d\u00ed, e\u0161te dnes \u010dlen Horsk\u00e9 slu\u017eby, dostal pri zostupe v \u010ceskom \u0161t\u00edte indukciu od blesku a \u0161\u0165astie, \u017ee nespadol dole. Tret\u00ed de\u0148 bol odpo\u010dinkov\u00fd, preto\u017ee ty dva predch\u00e1dzaj\u00face boli skuto\u010dne vy\u010derp\u00e1vaj\u00face, vliezli sme do steny a\u017e \u0161tvrt\u00e9ho d\u0148a r\u00e1no a dostali sme m\u0155tveho a\u017e na hrebe\u0148. Posledn\u00fdch 60 metrov sme si zjednodu\u0161ili improvizovanou lanovkou, natiahli sme zo steny hore na hrebe\u0148 konopn\u00e9 lano, zavesili sme na\u0148 m\u0155tveho a pomocn\u00fdm lanom sme ho vytiahli hore. E\u0161te nesk\u00f4r ve\u010der sa n\u00e1m podarilo spusti\u0165 m\u0155tveho do z\u00e1padn\u00e9ho Rumanovho sedla, tam n\u00e1s u\u017e prekvapila tma, museli sme skon\u010di\u0165 pr\u00e1cu a vr\u00e1ti\u0165 sa na chatu. A e\u0161te len piaty de\u0148, to je 7. augusta, sme ho zniesli do Rumanovej doliny, kde \u010dakala \u010fal\u0161ia skupina z\u00e1chran\u00e1rov, ktor\u00ed ho na ty\u010di na nosenie m\u0155tvych odniesli na Popradsk\u00e9 pleso.<\/p>\n\n\n\n

Bola to prv\u00e1 v\u00e1\u017ena technick\u00e1 akcia pre pr\u00e1ve vzniknut\u00fa Horsk\u00fa slu\u017ebu a pri t\u00fdch chab\u00fdch prostriedkoch a pom\u00f4ckach skon\u010dila ve\u013emi dobre. Uv\u00e1dzam len pre zrovnanie: Pri dne\u0161nej technike by t\u00e1to akcia bola e\u0161te v ten de\u0148 do ve\u010dera skon\u010den\u00e1.<\/p>\n\n\n\n

Zd\u00e1 sa to by\u0165 paradoxn\u00e9 \u2013 smr\u0165 v stene, prv\u00fd pr\u00edpad, ktor\u00fd pozn\u00e1m. Druh\u00fd sa odohral o radu rokov nesk\u00f4r v severoz\u00e1padnej stene Gal\u00e9rie Ganku, dvaja Poliaci, mu\u017e a \u017eena, ale to u\u017e je in\u00e1 z\u00e1le\u017eitos\u0165…<\/p>\n\n\n\n

Z knihy Akce HS, Jan Suchl, vydavatelstvo Olympia v roku 1970<\/p>\n\n\n\n

<\/div>\r\n
\"Jozef<\/a><\/div>
<\/div>\n
Jozef Kvasni\u010dka<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Jozef<\/a><\/div>
<\/div>\n
Jozef Kvasni\u010dka<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Jozef<\/a><\/div>
<\/div>\n
Jozef Kvasni\u010dka<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Jozef<\/a><\/div>
<\/div>\n
Jozef Kvasni\u010dka<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"z\u00e1pis<\/a><\/div>
<\/div>\n
z\u00e1pis HS<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Spomienka<\/a><\/div>
<\/div>\n
Spomienka v kronike klubu<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"N\u00e1hrobn\u00e1<\/a><\/div>
<\/div>\n
N\u00e1hrobn\u00e1 tabulka PB<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"lezenie<\/a><\/div>
<\/div>\n
lezenie 60 roky<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"lezenie<\/a><\/div>
<\/div>\n
lezenie 60 roky<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Pod<\/a><\/div>
<\/div>\n
Pod \u010cernok\u0148a\u017en\u00edkom 60 roky<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Lezenie<\/a><\/div>
<\/div>\n
Lezenie na \u010cernok\u0148a\u017en\u00edku 60 roky<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Lezenie<\/a><\/div>
<\/div>\n
Lezenie Kvasni\u010dkovej \u0161tand 80 roky<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"Pre\u010do<\/a><\/div>
<\/div>\n
Pre\u010do \u010cernok\u0148a\u017en\u00edk<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"\u010cernok\u0148a\u017en\u00edk<\/a><\/div>
<\/div>\n
\u010cernok\u0148a\u017en\u00edk sprievodca<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
\"\u010cernok\u0148a\u017en\u00edk<\/a><\/div>
<\/div>\n
\u010cernok\u0148a\u017en\u00edk v modernom pon\u00edman\u00ed<\/div>\n
<\/div>\n
<\/div><\/div><\/div><\/div>
<\/div><\/div>
<\/div><\/div>