Viete \u010do je zl\u00e9 na tom ke\u010f m\u00e1te tak\u00fato fotku z pr\u00edjazdu do El Chaltenu? <\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2025\/02\/Vloz-foto-1024x768.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n \u017de pr\u00e1ve v tom momente neleziete ani nenastupujete. Do Chaltenu sme po dvoch d\u0148och cestovania prileteli na Nov\u00fd rok a s miernym sklzom na okno trojd\u0148ov\u00e9ho po\u010dasia. V dedine sme sa moc neohriali a po tom \u010do sme si trochu pospali, sme hne\u010f vyrazili do h\u00f4r a podnikli 20 kilometrov\u00fd n\u00e1stup do bivaku Noruegos. Nako\u013eko to bol pre n\u00e1s prv\u00fd kontakt s miestnymi horami a nevedeli sme \u010do \u010daka\u0165 od po\u010dasia vybrali sme si na zozn\u00e1menie pekn\u00e9 skaln\u00e9 lezenie na ni\u017e\u0161ie polo\u017een\u00fdch ve\u017eiach Aguja Medialuna a El Mocho. S odstupom \u010dasu sa uk\u00e1zalo, \u017ee pr\u00e1ve toto okno bolo najlep\u0161ie ak\u00e9 sme za cel\u00fdch 5 t\u00fd\u017ed\u0148ov mali a keby bolo pri\u0161lo trochu nesk\u00f4r, tak by sme ho mo\u017eno boli vyu\u017eili aj na nejak\u00fd ambici\u00f3znej\u0161\u00ed pl\u00e1n. To ale neznamen\u00e1, \u017ee lezenie v dvoch cest\u00e1ch, ktor\u00e9 sme na tieto ve\u017ee vyliezli nebolo dobr\u00e9, bolo fenomen\u00e1lne! Prv\u00fd de\u0148 sa n\u00e1m podarilo vyliez\u0165 cestu Rubio Y Azul (6c,350m) na Medialunu<\/strong>. Jeden\u00e1s\u0165 d\u013a\u017eok skvostn\u00e9ho \u0161p\u00e1rov\u00e9ho lezenia s \u010dere\u0161ni\u010dkou na torte, k\u013e\u00fa\u010dovou deviatou d\u013a\u017ekou, previsnutou p\u00e4s\u0165ovou \u0161p\u00e1rou v obrovskom kom\u00edne, kde som sa musel o onsight celkom sol\u00eddne pobi\u0165. Na vrchole n\u00e1s priv\u00edtali dych ber\u00face v\u00fdh\u013eady, s mas\u00edvom cel\u00e9ho Fitzroyu ako na dlani a obrovsk\u00fdm Cerro Torre t\u00fd\u010diacim sa n\u00e1m za chrbtom. \u010eal\u0161\u00ed de\u0148 sa k n\u00e1m pridal M\u00e1rio, ke\u010f\u017ee Mateja skolila choroba a musel zosta\u0165 v bivaku. V trojke sme naliezli do cesty Frader Pisafe (6c+, 450m).<\/strong> Par\u00e1dna l\u00ednia, ktor\u00e1 za\u010d\u00edna 250 metrov\u00fdm kolm\u00fdm vyfr\u00e9zovan\u00fdm k\u00fatom s ve\u013emi zauj\u00edmavou skalou a kr\u00e1snymi \u0161p\u00e1rami. Ako sme sa tak bl\u00ed\u017eili k vrcholu, za\u010d\u00ednali sme tu\u0161i\u0165 zradu, posledn\u00e1 d\u013a\u017eka sa na odpolud\u0148aj\u0161om slnie\u010dku premenila na vodop\u00e1d. Po chv\u00edli \u0161pekul\u00e1cii, kade sa vybra\u0165 som zvolil \u0165a\u017e\u0161iu, ale such\u0161iu variantu z\u013eava, pri\u010dom spo\u010diatku som si v\u00f4bec nebol ist\u00fd \u010di to t\u00fdmto smerom p\u00f4jde v\u00f4bec vyliez\u0165. Ale v\u0161etko dobre dopadlo a prebojoval som sa, druh\u00fd vrchol v kapse!<\/p>\n\n\n\n Aguja Guillaumet<\/strong><\/p>\n\n\n Po dlh\u0161ej odmlke kv\u00f4li \u0161kared\u00e9mu po\u010dasiu sa naskytlo 1,5 d\u0148ov\u00e9 okno kedy sa poveternostn\u00e9 podmienky javili vhodn\u00e9 na lezenie, ale pomerne chladn\u00e9. Padlo rozhodnutie vyda\u0165 sa na ve\u017eu na severnom okraji hrebe\u0148a Fitz Roya, Aguja Guillaumet. Podobne zm\u00fd\u0161\u013eali asi v\u0161etci lezci v dedine, v\u00e4\u010d\u0161ina s cie\u013eom liez\u0165 popul\u00e1rnu cestu Brenner-Moschioni. U\u017e o 4 r\u00e1no sme videli vysoko v su\u0165ovisku pod n\u00e1stupom \u010delovky prv\u00fdch premotivovan\u00fdch jedincov. Ke\u010f\u017ee nie sme zrovna typy, ktor\u00ed si u\u017e\u00edvaj\u00fa socializ\u00e1ciu na \u0161tandoch a lezenie vo vl\u00e1\u010diku, bolo n\u00e1m hne\u010f jasn\u00e9, \u017ee dnes \u201eBrennera\u201c liez\u0165 nebudeme. Namiesto toho sme si vybrali cestu Comesana-Fonrogue (6b+,400m)<\/strong> a pre e\u0161te lep\u0161\u00ed z\u00e1\u017eitok a metre sme sa rozhodli prida\u0165 takzvan\u00fd sitstart Giordani (4,300m)<\/strong>, kr\u00e1sny ostr\u00fd hrebe\u0148 v kompaktnej skale, ktor\u00fd by n\u00e1\u0161ho \u017dabieho ko\u0148a hravo str\u010dil do vrecka a ktor\u00fd sa nap\u00e1ja do \u0161tartu samotnej cesty. Bola to ve\u013emi dobr\u00e1 vo\u013eba nako\u013eko sme vedeli liez\u0165 s\u00fabe\u017ene a trochu sa v mraziv\u00fdch teplot\u00e1ch zohria\u0165. Po cca hodine s\u00fabe\u017en\u00e9ho lezenia sme plynule za\u010dali ukrajova\u0165 prv\u00e9 metre \u201eKomes\u00e1ne\u201c. Ako stena za\u010d\u00edna nabera\u0165 sklon, do\u0161lo na nevyhnutn\u00fa, nemil\u00fa \u010dinnos\u0165- prez\u00favanie do leze\u010diek. Z biedy n\u00e1s vyk\u00fapilo a\u017e slnie\u010dko, ktor\u00e9 sa do severoz\u00e1padnej steny oto\u010dilo pribli\u017ene na obed a zvy\u0161n\u00e9 lezenie na vrchol bola u\u017e len \u010dist\u00e1 u\u017e\u00edva\u010dka.<\/p>\n\n\n\n Pytel na Fitz Royi a Aguja de la Silla<\/strong><\/p>\n\n\n\n Poctiv\u00fd tr\u00e9ning \u0161achov\u00fdch strat\u00e9gii a turnajov v stolnom futbale bol preru\u0161en\u00fd, ke\u010f sa na predpovedi po dlhej peri\u00f3de sne\u017eenia za\u010dali objavova\u0165 dva pekn\u00e9 dni. Ideme na Fitz Roy! Vedeli sme, \u017ee podmienky po dlh\u00fdch d\u0148och sne\u017eenia bud\u00fa ma\u0165 \u010faleko od ide\u00e1lu a lezenie n\u00e1\u0161ho p\u00f4vodn\u00e9ho cie\u013eu, pilieru Gorreta je vyl\u00fa\u010den\u00e9. Vybrali sme si krat\u0161iu, juhov\u00fdchodn\u00fa stenu a v nej Franco-Argent\u00ednsku cestu (6c, 600m). N\u00e1stup do sedla Breche de Los Italianos odkia\u013e cesta za\u010d\u00edna je zd\u013ahav\u00fd a technicky n\u00e1ro\u010dn\u00fd a preto sme si ho rozdelili do dvoch dn\u00ed. Prv\u00fd de\u0148 sme e\u0161te pred za\u010diatkom pekn\u00e9ho po\u010dasia nast\u00fapili do Passo Superior, pri\u010dom n\u00e1\u0161 zam\u00fd\u0161\u013ean\u00fd cie\u013e sa cel\u00fd \u010das schov\u00e1val v hustom \u0161edom mraku a ani raz sme ho nevideli. Druh\u00fd de\u0148 sme mali v pl\u00e1ne vyliez\u0165 cez odtrhovku, strm\u00fd \u013eadov\u00fd svah a z\u00e1vere\u010dn\u00e9 dve d\u013a\u017eky mixu do Breche de Los Italianos, kde sme str\u00e1vili druh\u00fa noc. Skoro r\u00e1no, ako sme sa tak v \u0161ere bl\u00ed\u017eili k n\u00e1stupu cesty, za\u010d\u00ednali sme viac a viac tu\u0161i\u0165 zradu. Na\u0161e obavy, ktor\u00e9 na dia\u013eku z bivaku neboli zrejm\u00e9 sa za\u010dali potvrdzova\u0165. Cel\u00e1 na\u0161a cesta bola tot\u00e1lne za\u013eadnen\u00e1 a\u017e do tak\u00e9ho \u0161t\u00e1dia, \u017ee pri poh\u013eade na \u0148u sme mohli iba smutne skon\u0161tatova\u0165, \u017ee dnes nie je ten de\u0148 kedy polezieme na Fitz Roy. \u013dad v \u0161p\u00e1rach nebol prilepen\u00fd k skale nato\u013eko aby umo\u017enil lezenie s cep\u00ednami, preto\u017ee pri \u00fadere do neho iba vypad\u00e1val zo \u0161p\u00e1r, \u010do bolo taktie\u017e ve\u013emi nebezpe\u010dn\u00e9. Jedin\u00e1 mo\u017enos\u0165 postupu cestou by bolo pracn\u00e9 vysek\u00e1vanie \u013eadu a h\u00e1kovnie, ktor\u00e9 by bolo zd\u013ahav\u00e9 a nemali sme na to \u010das, preto\u017ee okno sa malo u\u017e ve\u010der zatv\u00e1ra\u0165. Po kr\u00e1tkom briefingu s chalanmi sme obr\u00e1tili n\u00e1\u0161 zrak k z\u00e1lo\u017en\u00e9mu pl\u00e1nu, peknej ve\u017ei\u010dke Aguja de la Silla. Kr\u00e1sny a m\u00e1lo nav\u0161tevovan\u00fd vrchol, ktor\u00fd je po svojich susedoch Aguja Poincenot a Fitz Roy tret\u00ed najvy\u0161\u0161\u00ed. N\u00e1stup do sedla Col de los Americanos, z ktor\u00e9ho za\u010d\u00ednala na\u0161a pl\u00e1novan\u00e1 cesta predstavoval 300 metrov dlh\u00fd traverz v snehu a \u013eade so sklonom do 75 stup\u0148ov a 1500 metrov\u00fdm serakov\u00fdm zr\u00e1zom a\u017e do bivaku Polacos pod nohami. Vzh\u013eadom na to, \u017ee istenie v takomto ter\u00e9ne nem\u00e1 v\u00fdznam, vydali sme sa s Marekom v \u00fastrety n\u00e1\u0161mu cie\u013eu bez lana. Matejovi s M\u00e1riom sa tento traverz zrovna dvakr\u00e1t nepozd\u00e1val a vr\u00e1tili sa do bivaku. Po zhruba hodine neust\u00e1leho st\u00e1tia na monohrotoch sme sa ocitli v sedle na za\u010diatku na\u0161ej cesty Cara Este (6b,250m).<\/strong> Aguja de la Silla n\u00e1s priv\u00edtala skvelou skalou ale taktie\u017e za\u013eadnen\u00fdmi \u0161p\u00e1rami, kde ale situ\u00e1cia na\u0161\u0165astie nebola a\u017e tak\u00e1 z\u00fafal\u00e1 ako na Fitz Royi. U\u017eili sme si tie prav\u00e9 \u0161peciality patag\u00f3nskeho lezenia, ako napr\u00edklad lezenie s ma\u010dkou na jednej nohe a leze\u010dkou na druhej a pribli\u017ene po troch \u010di \u0161tyroch hodin\u00e1ch sme st\u00e1li na vrchole. Ako teploty po\u010das d\u0148a st\u00fapali, Fitzroy za\u010dal zo seba striasa\u0165 svoju \u013eadov\u00fa \u0161krupinu a posiela\u0165 kusisk\u00e1 \u013eadu dole celou stenou, \u010do n\u00e1s len utvrdilo, \u017ee sme sa rozhodli spr\u00e1vne a mohli sme si bez v\u00fd\u010ditiek u\u017ei\u0165 s\u00edce trochu men\u0161\u00ed, ale kr\u00e1sny vrchol.<\/p>\n\n\n Aguja de l’S<\/strong><\/p>\n\n\n\n Po upr\u0161anom n\u00e1vrate do dediny a tradi\u010dnom polno\u010dnom steaku sme skontrolovali predpove\u010f a \u010do nevid\u00edme. \u010eal\u0161ie takmer celod\u0148ov\u00e9 okno po\u010dasia v ktorom by sa mohlo da\u0165 nie\u010do vyliez\u0165. Na tak\u00e9to kr\u00e1tke peri\u00f3dy po\u010dasia s\u00fa najvhodnej\u0161ie r\u00fdchle akcie a preto sme sa rozhodli z dediny do dediny, bez bivaku oto\u010di\u0165 ve\u017ei\u010dku Aguja de l’S, ktor\u00e1 je na podniky tohoto typu vhodn\u00e1 preto\u017ee n\u00e1stup trv\u00e1 iba nejak\u00fdch skromn\u00fdch 6 hod\u00edn a stena je vysok\u00e1 iba 450 metrov. \u00c1no, na patag\u00f3nske pomery je to m\u00e1lo. S minimom sp\u00e1nku od zostupu z predch\u00e1dzaj\u00facej akcie sa o druhej r\u00e1no vyd\u00e1vame na pochod, pri\u010dom hudba v sl\u00fachadl\u00e1ch n\u00e1s motivuje dr\u017ea\u0165 si tempo. S Marekom lezieme cestu Austriaca (6a, 450m<\/strong>). N\u00e1stup cez odtrh a 50 stup\u0148ov\u00fd snehu n\u00e1s doviedli k za\u010diatku skaln\u00e9ho lezenia. Prv\u00e1 polka cesty vedie k\u00fatom a\u017e do sedla medzi Aguja de l’S a Saint Exupery a druh\u00e1 polka kr\u00e1snou exponovanou hranou na vrchol. Lezenie je ve\u013emi vyrovnan\u00e9 a st\u00e1le sa lezie okolo 6a, bez \u017eiadnych om\u00e1\u010dok, ale z\u00e1rove\u0148 bez \u0165a\u017ekost\u00ed, tak\u017ee sme si mohli naplno u\u017e\u00edva\u0165 rados\u0165 z vertik\u00e1lneho pohybu kr\u00e1snymi \u0161p\u00e1rami. Na vrchole sa stret\u00e1vame s Matejom a M\u00e1riom, ktor\u00ed liezli susedn\u00fa cestu \u201ePilar este\u201c, \u010do bola dokonal\u00e1 bodka za v\u00fdstupom. Vrchol sme z dediny do dediny oto\u010dili za 18 hod\u00edn.<\/p>\n\n\n\n Zvy\u0161n\u00fdch pribli\u017ene 10 dn\u00ed n\u00e1\u0161ho pobytu \u010fal\u0161ia pr\u00edle\u017eitos\u0165 na lezenie u\u017e nepri\u0161la a tak sme si e\u0161te na z\u00e1ver v\u00fdletu vybehli aspo\u0148 na pekn\u00fd v\u00fdh\u013eadov\u00fd kopec Cerro Solo, aby sme naposledy nasali atmosf\u00e9ru h\u00f4r. Pekn\u00e9 kardio s takmer 2000 metrami prev\u00fd\u0161enia.<\/p>\n\n\n\n Za podporu \u010fakujem SHS James, HK Man\u00edn, Mountain Equipment, MARVA, Tendon & Fond pre bud\u00facnos\u0165 \u0161portu.<\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2025\/02\/IMG_4380-1024x768.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2025\/02\/El-Mocho-Frader-Pisafe-1024x768.jpg\")
<\/figure><\/div>\n\n\n
![\"N\u00e1stup](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2025\/02\/Nastup-na-Aguja-de-la-Silla.jpg\")
<\/a><\/div>