![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/2-v\u00e1\u017eenie-Flapjack-ov-1024x768.jpg\")
V piatok r\u00e1no sa stret\u00e1vame v\u0161etci (Ja, Katka, Tom\u00e1\u0161) s obrovsk\u00fdmi 30kg batohmi vo vlaku. Cesta ubieha r\u00fdchlo a ani sa nenazd\u00e1me a sme na letisku v Prahe. Tam Tom\u00e1\u0161 vrav\u00ed, \u017ee m\u00f4\u017eeme \u00eds\u0165 do MasterCard sal\u00f3niku. Samozrejme nev\u00e1hame ani chv\u00ed\u013eu a ideme na jedlo a pivo zadarmo ☺. Takto ob\u010derstven\u00ed nastupujeme do lietadla a v lietadle spolo\u010dnosti Turkish Airlines dost\u00e1vame obed. Trochu sa prejed\u00e1me, akoby sme najbli\u017e\u0161\u00ed mesiac mali hladova\u0165 ☺. V Istanbule sa letiskov\u00e9mu person\u00e1lu nep\u00e1\u010dia na\u0161e letenky a posielaj\u00fa n\u00e1s na Check-in desk, aby n\u00e1m vytla\u010dili nov\u00e9. Na mojej novej letenke je a\u017e podozrivo n\u00edzke \u010d\u00edslo sedadla. Ke\u010f Katka a Tom\u00e1\u0161 nastupovali do lietadla a videli ma ako si u\u017e pohodlne sed\u00edm na seda\u010dke v Biznis class a pop\u00edjam welcome drink, hodili na m\u0148a \u0161kared\u00fd poh\u013ead. V\u00fdlet sn\u00e1\u010f ani nemohol za\u010da\u0165 lep\u0161ie ☺.
<\/p>\n\n\n\n
V sobotu 3:40 prilietame do Du\u0161anbe, hladko prech\u00e1dzame kontrolou a asi hodinu \u010dak\u00e1me na bato\u017einu. Men\u00edme p\u00e1r drobn\u00fdch v miestnej mene na autobus (nesk\u00f4r sme zistili, \u017ee kurz bol ve\u013emi dobr\u00fd u\u017e na letisku a k\u013eudne sme mohli vymeni\u0165 viacej pe\u0148az\u00ed). Dost\u00e1vame sa k \u010dajovni Rohat. Tam pozorujeme zvl\u00e1\u0161tny jav: o \u0161iestej r\u00e1no je tam celkom ru\u0161no, \u013eudia upratuj\u00fa ulice, polievaj\u00fa zele\u0148, v re\u0161taur\u00e1cii zamestnanci pripravuj\u00fa stoly. Je to celkom kontrast, ke\u010f si predstav\u00edm sobotu r\u00e1no u n\u00e1s: u n\u00e1s stretnem iba zombie po v\u010deraj\u0161ej p\u00e1rty a v\u0161ade s\u00fa odpadky.<\/p>\n\n\n\n
V \u010dajovni Rohat si d\u00e1vame ra\u0148ajky a \u010dak\u00e1me k\u00fdm otvoria banku a Barzish sport \u2013 to je obchod, kde by mali ma\u0165 plynov\u00e9 kartu\u0161e. O \u00f4smej otv\u00e1raj\u00fa Barzish sport a my kupujeme 9 kartu\u0161\u00ed s plynom za prekvapivo vysok\u00fa cenu 12$\/kus. Nesk\u00f4r sa dozved\u00e1me, \u017ee sme obi\u0161li e\u0161te celkom dobre, ke\u010f\u017ee in\u00e1 turistick\u00e1 skupinka \u010cechov ich na tom istom mieste k\u00fapila za 18\u20ac\/kus. N\u00e1sledne ideme do banky, ktor\u00e1 m\u00e1 nov\u00fa presklen\u00fa budovu ako sme zvyknut\u00ed u n\u00e1s, ale po vstupe dnu vybavenie vyzer\u00e1 ako spred 20-tich rokov. Bez probl\u00e9mov men\u00edme eur\u00e1 za somoni s celkom v\u00fdhodn\u00fdm kurzom. <\/p>\n\n\n\n
Preplnen\u00fdm autobusom sa pres\u00favame na kone\u010dn\u00fa zast\u00e1vku Cementnij z\u00e1vod, kde je stanovi\u0161te \u201ctaxik\u00e1rov\u201d. Ako vystupujeme z autobusu, doslova sa na n\u00e1s vrhaj\u00fa a v\u0161etci n\u00e1m pon\u00fakaj\u00fa svoje slu\u017eby. M\u0148a si e\u0161te odchytil \u0161of\u00e9r autobusu a chcel zaplati\u0165 p\u00e1r centov za jazdu autobusom. Medzit\u00fdm sa Katka dohodla s jedn\u00fdm taxik\u00e1rom, \u017ee n\u00e1s odvezie za 500 somoni (TJS) do Alpl\u00e1gru Artuch. Ako sme si nalo\u017eili veci do auta, \u0161of\u00e9r n\u00e1m ozn\u00e1mil, \u017ee ke\u010f\u017ee m\u00e1me e\u0161te jedno miesto v aute vo\u013en\u00e9, tak budeme \u010daka\u0165 k\u00fdm ho nenapln\u00ed. Alebo si m\u00e1me priplati\u0165 50 TJS, aby vyrazil hne\u010f. Akceptovali sme tento n\u00e1vrh, lebo na \u010fal\u0161ie vyjedn\u00e1vanie sme u\u017e nemali chu\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Hur\u00e1! Kone\u010dne vyr\u00e1\u017eame do h\u00f4r ☺. Cestou z mesta vid\u00edme, \u017ee obrovsk\u00e9 mno\u017estvo \u013eud\u00ed zamet\u00e1 hlavn\u00fa cestu a upratuje jej okolie; ale ako sa od mesta vz\u010fa\u013eujeme, upratuj\u00facich \u013eud\u00ed ub\u00fada. Nesk\u00f4r sa dozved\u00e1me, \u017ee to \u013eudia robia dobrovo\u013ene a zadarmo vo svojom vo\u013enom \u010dase, \u010domu st\u00e1le nem\u00f4\u017eem uveri\u0165.<\/p>\n\n\n\n
V\u0161etci m\u00e1me postupne obit\u00e9 hlavy z toho ako v aute zasp\u00e1vame a na ka\u017edom v\u00fdmoli n\u00e1m buchne hlavu o dvere auta. Asi v polovici cesty vch\u00e1dzame do \u201ctunela smrti\u201d. 5km dlh\u00fd tunel Anzob m\u00e1 iba dva pruhy, nem\u00e1 osvetlenie, odvetranie ani odv\u00e1dzanie vody. V tuneli je ve\u013ea dymu, ak by sme tam zastavili, ur\u010dite sa tam zadus\u00edme. Cez tunel te\u010die potok (po da\u017e\u010foch\/ke\u010f sa top\u00ed sneh) a je celkom be\u017en\u00e9, \u017ee sa tam obiehaj\u00fa kami\u00f3ny. Tunel sme pre\u0161li a ani sme sa nenazdali a boli sme v dedinke Artuch. Tu prech\u00e1dzame na po\u013en\u00fa a kamenist\u00fa cestu a sme radi, \u017ee sme si na\u0161li vodi\u010da s ter\u00e9nnym autom. Prich\u00e1dzame na chatu, vyber\u00e1me si lacnej\u0161ie ubytovanie za 10$ na osobu, ktor\u00e9 je pre n\u00e1s aj tak dos\u0165 luxusn\u00e9. Preba\u013eujeme batohy a so spr\u00e1vcom Alpl\u00e1gru sme si dohodli odlo\u017eenie nepotrebn\u00fdch z\u00e1sob a v\u00e4\u010d\u0161iny lezeck\u00e9ho vybavenia na dobu prv\u00e9ho treku. Na chate si d\u00e1vame v\u00fdborn\u00fa ve\u010deru, miestne pivo a sna\u017e\u00edme sa zisti\u0165 ak\u00e9 s\u00fa na hor\u00e1ch podmienky. Bohu\u017eia\u013e od spr\u00e1vcu sme sa toho ve\u013ea nedozvedeli.<\/p>\n\n\n\n V nede\u013eu r\u00e1no sa pr\u00edli\u0161 nepon\u00e1h\u013eame, \u010dak\u00e1 n\u00e1s iba 4-hodinov\u00e1 t\u00fara. Po ra\u0148ajk\u00e1ch pomaly vyr\u00e1\u017eame smerom k jazeru Kulikalon, cestou obdivuje kr\u00e1snu pr\u00edrodu, vodop\u00e1dy a obrovsk\u00e9 skaln\u00e9 steny. Vrav\u00edm si: tu by sa liezlo. Pri jazere Kulikalon si d\u00e1vame obed a sna\u017e\u00edme sa rozpozna\u0165 spomedzi v\u0161etk\u00fdch vrcholov naokolo vrchol Mirali, na ktor\u00fd by sme radi nesk\u00f4r vy\u0161li. Stany staviame a\u017e pri jazere Du\u0161aka za jemn\u00e9ho mrholenia. M\u00e1me e\u0161te ve\u013ea \u010dasu, tak sa ideme pozrie\u0165 kadia\u013e zajtra p\u00f4jdeme. <\/p>\n\n\n\n Pondel\u0148aj\u0161ie r\u00e1no je zamra\u010den\u00e9 a hmlist\u00e9. Najsk\u00f4r ideme po peknom chodn\u00ed\u010dku, vo v\u00fd\u0161ke 3.400 m.n.m. za\u010d\u00edna sneh. Ob\u010das sa hmla roztrh\u00e1 a m\u00e1me kr\u00e1sne v\u00fdh\u013eady na okolit\u00e9 vrcholy. <\/p>\n\n\n\n Zd\u00e1 sa, \u017ee sneh je nosn\u00fd, nasadzujeme teda ma\u010dky a pokra\u010dujeme po snehu. Po 100 metroch sa za\u010d\u00edna sneh prepad\u00e1va\u0165 a za\u010d\u00edna nam\u00e1hav\u00fd v\u00fdstup. \u0164a\u017ek\u00e9 batohy n\u00e1m d\u00e1vaj\u00fa zabra\u0165 a m\u0148a a Tom\u00e1\u0161a za\u010d\u00edna bolie\u0165 brucho, tak\u017ee cestu n\u00e1m pre\u0161\u013eap\u00e1va Katka. K tomu sa e\u0161te privalila hmla, tak\u017ee ideme iba pod\u013ea GPS. Do \u0161irok\u00e9ho Alaudinsk\u00e9ho sedla vo v\u00fd\u0161ke 3.780 m.n.m prich\u00e1dzame na proti\u013eahlej strane od chodn\u00edka, tak\u017ee mus\u00edme pretraverzova\u0165 k nemu. Tam je chodn\u00edk od oviec. \u0160koda, \u017ee sme sa ho nedr\u017eali od za\u010diatku, v\u00fdstup by bol \u013eah\u0161\u00ed. Zostup nie je \u017eiadna sl\u00e1va, ide sa po bahne a rozmo\u010denej sutine, k tomu za\u010d\u00edna pr\u0161a\u0165. Ke\u010f prich\u00e1dzame k Alaudinsk\u00e9mu jazeru, na chv\u00ed\u013eu sa vy\u010dasuje a d\u00e1vame si nie\u010do pod zub. Sk\u00f4r ako za\u010dneme stava\u0165 stany, za\u010dne znovu pr\u0161a\u0165, tak men\u00edme pl\u00e1ny a ideme do kempu Vertikal poni\u017ee Alaudinsk\u00e9ho jazera, netu\u0161iac e\u0161te ako dobre sme spravili.Kemp sa zdal opusten\u00fd, ale nakoniec sa n\u00e1m podarilo n\u00e1js\u0165 str\u00e1\u017ecu, ktor\u00fd n\u00e1s za 10 $ ubytoval v chatk\u00e1ch bez elektriny a k\u00farenia. Ja s Tom\u00e1\u0161om na strieda\u010dku chod\u00edme na z\u00e1chod a v noci m\u00e1m asi aj teplotu. V noci sa preb\u00fadzam nato, \u017ee Katka bud\u00ed Tom\u00e1\u0161a, \u017ee potrebuje mas\u0165 na o\u010di, preto\u017ee dostala z\u00e1pal spojiviek (inak povedan\u00e9 sne\u017en\u00fa slepotu). R\u00e1no je mi u\u017e celkom dobre, zato Tom\u00e1\u0161ovi sa pohor\u0161ilo. Katka m\u00e1 o\u010di zap\u00e1len\u00e9, ale na\u0161\u0165astie ich m\u00f4\u017ee otvori\u0165. Zastavuje sa u n\u00e1s str\u00e1\u017eca a rad\u00ed n\u00e1m, aby sme sa na obed zastavili u neho, \u017ee n\u00e1m d\u00e1 ry\u017eu s vodku, vraj je to dobr\u00e9 na tr\u00e1viace \u0165a\u017ekosti. Na obed sa teda ideme s Katkou za n\u00edm pozrie\u0165, dost\u00e1vame v\u00fdborn\u00fd plov, lepjo\u0161ku, mel\u00f3n, \u010dere\u0161ne a poriadny stakan vodky.<\/p>\n\n\n\n Ke\u010f\u017ee trochu mastn\u00fd plov n\u00e1m nepri\u0161iel ako jedlo vhodn\u00e9 pre Tom\u00e1\u0161a, vyp\u00fdtali sme si pon\u00fakan\u00fa ry\u017eu, ktor\u00fa si Tom\u00e1\u0161 uvaril vo vode. Vravel, \u017ee tak\u00fa zl\u00fa ry\u017eu e\u0161te nejedol a predstava, \u017ee ju bude jes\u0165 aj na druh\u00fd de\u0148 ho postavila na nohy. Od str\u00e1\u017ecu sme sa tie\u017e dozvedeli, \u017ee zima bola tento rok asi o mesiac dlh\u0161ia ako zvy\u010dajne a v hor\u00e1ch s\u00fa polozimn\u00e9-polojarn\u00e9 podmienky. Ke\u010f\u017ee never\u00edme, \u017ee za dan\u00fdch okolnost\u00ed prejdeme sedlo Chimtarga vo v\u00fd\u0161ke 4.800 m.n.m, men\u00edme pl\u00e1ny a vybavujeme si u str\u00e1\u017ecu odvoz k jazeru Iskanderkul. Pri tejto pr\u00edle\u017eitosti n\u00e1s pozval na ve\u010deru, mali sme dusen\u00e9 m\u00e4so a manty, \u010do bolo asi najchutnej\u0161ie jedlo po\u010das cel\u00e9ho n\u00e1\u0161ho pobytu.<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no po n\u00e1s pri\u0161iel mlad\u00fd zhovor\u010div\u00fd \u0161of\u00e9r. Od neho sme sa po\u010das dlhej cesty dozvedeli viac o Tad\u017eikistane, o \u017eivote miestnych, ale aj o jeho dvoch \u017een\u00e1ch \u2013 Tad\u017eickej a Ruskej.<\/p>\n\n\n\n Pri jazere Iskanderkul sa s n\u00edm l\u00fa\u010dime a plat\u00edme mu 550 TJS za cestu. V Alpl\u00e1gri si d\u00e1vame chutn\u00e9 jedlo a zis\u0165ujeme, \u017ee sedlo Dugdon, ktor\u00fdm chceme ob\u00eds\u0165 p\u00f4vodn\u00fa trasu cez sedlo Chimtarga je v pohode, ovce ho u\u017e pre\u0161li ☺. Cestou popri jazere n\u00e1m zastavuje mlad\u00fd K\u00f3rejec, s ktor\u00fdm sa s\u00edce nevieme v\u00f4bec dohovori\u0165 ale aj tak n\u00e1s odvezie do dediny Sarytag, \u010d\u00edm n\u00e1m u\u0161etril kus dlhej nudnej cesty. Za Sarytagom n\u00e1s \u010dakala u\u017e celkom pekn\u00e1 cesta a prv\u00fd kontakt s pastiermi.<\/p>\n\n\n\n Stany sme v ten de\u0148 postavili na peknom mieste vo v\u00fd\u0161ke 3.000 m.n.m pod sedlom Dugdon.<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no sa zob\u00fadzame do kr\u00e1sneho slne\u010dn\u00e9ho d\u0148a. Cestou do sedla Dugdon pozorujeme kr\u00e1sne zasne\u017een\u00e9 steny, z ktor\u00fdch sa syp\u00fa splazy a men\u0161ie lav\u00ednky a z\u00e1rove\u0148 d\u00fafame, \u017ee t\u00e1 masa snehu hore nad nimi tam e\u0161te chv\u00ed\u013eu vydr\u017e\u00ed. Zo sedla sch\u00e1dzame do pekn\u00e9ho zelen\u00e9ho \u00fadolia, kde si staviame stany. Slnko je e\u0161te vysoko a \u010das vyu\u017e\u00edvame na k\u00fape\u013e v \u013eadovom potoku a pranie pono\u017eiek ☺. Na ve\u010deru opek\u00e1me sal\u00e1mu.<\/p>\n\n\n\n \u010eal\u0161\u00ed de\u0148 prich\u00e1dzame pod sedlo Munora, kde n\u00e1s pekne zleje. Za da\u017e\u010fa staviame stany k\u00fasok za ky\u0161\u013eakom a banujeme, \u017ee sme neprijali pozvanie na \u010daj od miestnych tesne pred b\u00farkou.<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no je pekne, su\u0161\u00edme mokr\u00e9 veci. Asi hodinu pod sedlom Munora sa po\u010dasie men\u00ed, za\u010d\u00edna pr\u0161a\u0165, potom padaj\u00fa kr\u00fapy a nakoniec sne\u017eia obrovsk\u00e9 vlo\u010dky. V sedle sa op\u00e4\u0165 vy\u010das\u00ed a tak si m\u00f4\u017eeme vychutna\u0165 vrcholov\u00fa sal\u00e1mu. <\/p>\n\n\n\n Zo sedla zostupujeme k st\u00e1du oviec. Ako sa k nim bl\u00ed\u017eime, v\u00edta n\u00e1s svorka ve\u013ek\u00fdch, nie ve\u013emi priate\u013esk\u00fdch pastierskych psov. A\u017e ke\u010f sme pri pastieroch, t\u00ed ich odvol\u00e1vaj\u00fa kame\u0148mi. Od pastierov prij\u00edmame pozvanie na \u010daj a okrem \u010daju sme dostali aj star\u0161iu lepjo\u0161ku a plov. Po\u010das toho, ako si u nich hodujeme, prich\u00e1dza zase b\u00farka. Sme ve\u013emi radi, \u017ee sme ich pozvanie prijali. Po b\u00farke pokra\u010dujeme \u010falej a na opl\u00e1tku pastierom d\u00e1vame ochutna\u0165 m\u00f4j flapjack a jedno plato ibalginu. \u010ealej sa zastavujeme a\u017e vo v\u00e4\u010d\u0161om ky\u0161\u013eaku, kde m\u00e1me kone\u010dne mo\u017enos\u0165 ochutna\u0165 miestnu \u0161pecialitu \u2013 kef\u00edr, a nie \u00faplne vydaren\u00fa lepjo\u0161ku so zape\u010den\u00fdmi zvierac\u00edmi chlpmi. Na opl\u00e1tku d\u00e1vame de\u0165om indulonu, miestni \u013eudia maj\u00fa z chladu a such\u00e9ho vzduchu such\u00fa ko\u017eu a kr\u00e9m na ruky je hne\u010f na druhom mieste (po liekoch) vo veciach \u010do p\u00fdtaj\u00fa od turistov. Posilnen\u00ed e\u0161te pokra\u010dujeme pod sedlo Tavasang, kde n\u00e1s zastavuje d\u00e1\u017e\u010f.<\/p>\n\n\n\n R\u00e1no op\u00e4\u0165 su\u0161\u00edme veci. Prich\u00e1dzame do sedla Tavasang. Kone\u010dne sedlo bez snehu! V sedle sa zastavujeme na obed. Spolo\u010dnos\u0165 n\u00e1m robia dvaja miestni chlapci, ktor\u00ed na strieda\u010dku be\u017eia dolu svahom zahna\u0165 ovce a zase nasp\u00e4\u0165 do sedla. Nech\u00e1peme ako to robia, my sme sem ledva vy\u0161li. D\u00e1vame im ochutna\u0165 na\u0161e jedlo a zd\u00e1 sa, \u017ee im chut\u00ed viac ako n\u00e1m ☺. Tesne pod sedlom na druhej strane s\u00fa mal\u00e9 bane na \u010dierne uhlie, presnej\u0161ie diery, do ktor\u00fdch sa vlezie po kolena\u010dky jeden \u010dlovek. <\/p>\n\n\n\n Zostup k jazeru Marguzor je nekone\u010dn\u00fd po nekone\u010dnej pra\u0161nej ceste. Jedin\u00e9, \u010do n\u00e1s \u017eenie dolu je vidina piva a norm\u00e1lneho jedla, lebo by sme mali pr\u00eds\u0165 do hostela pri \u0161iestom zo siedmych marguzorsk\u00fdch jazier. Aj napriek tomu, \u017ee intu\u00edcia n\u00e1s odhov\u00e1ra, zastavujeme sa v dedinke tesne pred jazerom u miestnych na \u010daj. \u010caj dost\u00e1vame, ale dedu\u0161ko popri nepr\u00edjemnej konverz\u00e1cii vyslovene p\u00fdta r\u00f4zne veci a nakoniec aj peniaze, ke\u010f povedal: „Franc\u00fazi mi tu za \u010daj nechali 20$“. Na\u0161\u0165astie na tento z\u00e1\u017eitok hne\u010f zab\u00fadame pri kr\u00e1snych tyrkysov\u00fdch marguzorsk\u00fdch jazer\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n Do penzi\u00f3nu Juniper Branches n\u00e1s od jazera delia e\u0161te 4 km, bohu\u017eia\u013e sa n\u00e1m nikoho nepodarilo stopn\u00fa\u0165. V penzi\u00f3ne sa kone\u010dne sprchujeme, m\u00e1me v\u00fdborn\u00fa ve\u010der; po ovoc\u00ed \u010do n\u00e1m dali na st\u00f4l sa len tak zapr\u00e1\u0161ilo. R\u00e1no m\u00e1me objednan\u00e9 ra\u0148ajky a potom odvoz do Panjikentu za 50 TJS na osobu.<\/p>\n\n\n\n V Penjikente sme sa ubytovali v Sogdiana Inn guest house, kde n\u00e1m pani dom\u00e1ca oprala a dala su\u0161i\u0165 na\u0161e veci a my sme si mohli pozrie\u0165 mesto. Najsk\u00f4r sme za\u0161li na trhy, kde sme si k\u00fapili hromadu ovocia a miestnych \u0161pecial\u00edt. Potom sme si v miestnej re\u0161taur\u00e1cii dali obed. V obedn\u00fdch hor\u00fa\u010dav\u00e1ch sme vyu\u017eili chl\u00e1dok me\u0161ity a jej z\u00e1hrady. Mar\u0161rutky n\u00e1s po mieste vozili za 0,1\u20ac. V meste (ale aj popri cest\u00e1ch) ma ve\u013emi milo prekvapilo mno\u017estvo \u010dist\u00fdch verejn\u00fdch wc, u n\u00e1s ich m\u00f4\u017eeme h\u013eada\u0165 m\u00e1rne. Ve\u010der sme nav\u0161t\u00edvili e\u0161te ruiny starovek\u00e9ho mesta, ktor\u00e9 n\u00e1s v\u0161ak ve\u013emi nezaujalo. <\/p>\n\n\n\n R\u00e1no dop\u013a\u0148ame z\u00e1soby na baz\u00e1re a za\u010d\u00edna dobrodru\u017en\u00e1 cesta mar\u0161rutkou do dediny Shurcha, kde na n\u00e1s prekvapivo vytiahli angli\u010dtinu (miestny u\u010dite\u013e u\u010d\u00ed anglicky). Odtia\u013e sme stopli druh\u00fa mar\u0161rutku, s vodi\u010dom ktorej sme sa dohodli, \u017ee n\u00e1s dovezie a\u017e do kempu Artuch za 15\u20ac. Cestou sa n\u00e1m raz mar\u0161rutka uvarila, ale inak cestu zvl\u00e1dala dobre. V kempe n\u00e1s \u010dakaj\u00fa na\u0161e z\u00e1soby a vybavenie na \u010fal\u0161\u00ed trek.<\/p>\n\n\n\n Druh\u00e1 \u010das\u0165 treku bude pop\u00edsan\u00e1 v mojom nasleduj\u00facom \u010dl\u00e1nku. <\/p>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/5-Alpl\u00e1ger-Artuch-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/9-Sedlo-Alaudin-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/14-Obed-vo-Vertikale-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/15-1024x768.jpg\")
<\/figure>\n\n\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/23-Vrcholov\u00e1-sal\u00e1ma-v-sedle-Munora-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/30-Mlad\u00ed-pastieri-v-sedle-Tavasang-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/32-Dlh\u00e1-cesta-k-jazeru-Marguzor-1024x768.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/39-Panjikent-1024x683.jpg\")
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/40-Uvaren\u00e1-mar\u0161rutka-1024x768.jpg\")
![\"3](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2019\/11\/3-Obsah-m\u00f4jho-batohu.jpg\")
<\/a><\/div><\/div>