{"id":10177,"date":"2019-02-17T00:50:30","date_gmt":"2019-02-16T22:50:30","guid":{"rendered":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=10177"},"modified":"2026-01-03T17:39:36","modified_gmt":"2026-01-03T15:39:36","slug":"vlado-spindor-mendo","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?p=10177","title":{"rendered":"Vlado \u0160pindor – Men\u010fo"},"content":{"rendered":"\n

Ka\u017edoro\u010dne sa stret\u00e1vame na Men\u010fovom memori\u00e1li, aby sme si spomenuli na\nkamar\u00e1tov, ktor\u00ed u\u017e nie s\u00fa medzi nami. Ni\u017e\u0161ie si m\u00f4\u017eete pre\u010d\u00edta\u0165 pr\u00edbeh Vlada\n\u0160pindora \u2013 Men\u010fa, po ktorom je tento pretek pomenovan\u00fd.<\/p>\n\n\n\n\n\n\n\n

Na spolo\u010dnom lane.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Chalani z jednej dediny. Jano Mur\u00e1\u0148<\/a> s Men\u010fom boli susedia. Za dedinou Man\u00ednska \u00fa\u017eina. Osud dvoch chalanov, ktor\u00ed obdivovali susedu Zlaticu, bol predur\u010den\u00fd k lezeniu. \u017divot na vertik\u00e1le, hory, lopota, ale  hlavne rados\u0165. Jano  je s\u00edce o rok mlad\u0161\u00ed, ale je v\u00e4\u010d\u0161\u00ed \u017eivel, ktor\u00fd  \u0165ahal Men\u010fa do Man\u00ednskych sk\u00e1l od roku 1977. <\/p>\n\n\n\n

Spolu vyliezli viac ne\u017e 100 ciest v letn\u00fdch hor\u00e1ch. \u010eal\u0161\u00edch 29\nv zime. Na pieskoch zna\u010dne cez 100. Spolo\u010dne maj\u00fa 43 prvov\u00fdstupov\nv Man\u00ednskej \u00fa\u017eine. V 1985 bol ich prv\u00fd spolo\u010dn\u00fd v\u00fdjazd do skuto\u010dn\u00fdch h\u00f4r –\nMarmolada. V\u00f4bec sa s t\u00fdm nebabrali. Vyliezli Zulum Babalum (4.\nprelez, \u010destn\u00e9 uznanie JAMESu), Confordo Riss, Mariacherova cesta, Messnerov\nvariant Winetzerovej (cesty-prv\u00fd \u010cS prelez a navy\u0161e vo\u013en\u00fd).<\/p>\n\n\n\n

Tret\u00ed z partie Peter Motlo<\/a> sa priatelil sk\u00f4r s Janom. Men\u010fa spoznal a\u017e na skal\u00e1ch. Peter sa intenz\u00edvne venoval vytrvalostn\u00fdm behom. Psotkov memori\u00e1l 1987 a 88 odbehol v tej lep\u0161ej \u010dasti \u0161tartov\u00e9ho po\u013ea.  <\/p>\n\n\n\n

Osudy, v\u00e1\u0161e\u0148, odvaha a\nchu\u0165 spojila t\u00fato trojku aj vo febru\u00e1ri 1987 s pl\u00e1nom na spolo\u010dn\u00fa t\u00faru\nv mas\u00edve Hrub\u00f4. Jano s Men\u010fom v dohodnut\u00fd de\u0148 vyr\u00e1\u017eaj\u00fa vlakom do\nTatier, smer Popradsk\u00e9 pleso, kde sa ubytuj\u00fa a \u010dakaj\u00fa na Petra.  Jano r\u00e1no pri balen\u00ed nach\u00e1dza pod poste\u013eou\ntenk\u00fa rep\u0161n\u00faru, ktor\u00e1 zohr\u00e1 v jeho \u017eivote podstatn\u00fa \u00falohu. To e\u0161te nik\nnetu\u0161\u00ed, \u017ee de\u0148 bude ma\u0165 in\u00fd scen\u00e1r, ako si \nnapl\u00e1novali.<\/p>\n\n\n\n

Peter pre pracovn\u00e9\npovinnosti doraz\u00ed a\u017e v noci. Ost\u00e1va spa\u0165 na terase. R\u00e1no sa stretn\u00fa a\nza\u010d\u00edna presun pod stenu. Snehu po kolen\u00e1, \u017eiadna sranda. Trv\u00e1 4 hodiny ne\u017e sa\ndostan\u00fa pod kopec. U\u017e cestou Men\u010fo nieko\u013ekokr\u00e1t opakuje, \u017ee m\u00e1 zl\u00e9 tu\u0161enie.\nNikto na to neberie zrete\u013e.<\/p>\n\n\n\n

Hrub\u00f4 <\/strong>(spomienky Jana\nMur\u00e1\u0148a)<\/p>\n\n\n\n

Navezujeme sa. Cesta Bec\u00edk, Hod\u00e1l, Mi\u017ei\u010dko, Tar\u00e1bek V\u00a0A3, 80\u00b0 je jasn\u00fd smer. Za\u010d\u00edna lopota, rados\u0165 a\u00a0pr\u00e1ca – zimn\u00e9 lezenie. D\u013a\u017eky postupne sp\u00e1jame. Leziem traverz v\u00a0zlej l\u00e1mavej skale. Istenie je sk\u00f4r mor\u00e1lov\u00e9. Peter lezie s\u00a0batohom a dos\u0165 ho to unavuje. Men\u010fo odmietol liez\u0165 na prvom, nechcel bra\u0165 batoh a mlel to svoje o zlej predtuche. St\u00e1le sa na n\u00e1s sype sneh, \u010do sp\u00fa\u0161\u0165a in\u00e9 dru\u017estvo, ktor\u00e9 lezie vpravo od n\u00e1s. Skoby som musel bi\u0165 pod sebou nako\u013eko sa nedalo smerom hore d\u00edva\u0165. 80 st. \u013ead v podstate nie je nate\u010den\u00fd, \u010do s\u0165a\u017euje v\u00fdlez do kotl\u00edka. Tu m\u00e1me v pl\u00e1ne bivak. <\/p>\n\n\n\n

Lano nedosiahlo a\u017e pod\nprevis, ktor\u00fd chr\u00e1nil policu pred padaj\u00facim snehom. Preto zab\u00edjam skobu do\nlokrov niekde v strede police. Mal za\u010da\u0165 liez\u0165 Peter. Men\u010fo v tej\nsvojej predtuche odmietol osta\u0165 na \u0161tande s\u00e1m, tak si menia s Petrom\nporadie a dolieza k Janovi. Je cca 18. hod\u00edn. Sme stra\u0161ne pomal\u00ed. <\/p>\n\n\n\n

Pohodln\u00e1 polica.  Mo\u017enos\u0165 preoble\u010denia do such\u00e9ho. Men\u010fo sa odstrojuje. Seda\u010dka a istenie ide dole. Zalo\u017e\u00edm prus\u00edk zo s\u013eu\u010dky, ktor\u00fa som na\u0161iel na hoteli. Naklon\u00edm sa nad hranu a p\u00fa\u0161\u0165am Petrovi jumar. Dohadujeme sa \u010do a ako \u010falej, aby to za\u010dalo ods\u00fdpa\u0165. Ja a jumar na jednom lane, Peter na druhom. Obe lan\u00e1 s\u00fa v zlom \u0161tande. <\/p>\n\n\n\n

Po\u010dujem hluk, v\u00e4\u010d\u0161\u00ed\nhluk, pozriem hore, obraz sa men\u00ed. Pad\u00e1m dole. Prus\u00edk pribrz\u010fuje, ale\nneblokuje. My\u0161lienky mi be\u017eia hlavou, ale paniku nepoci\u0165ujem. C\u00edtim prudk\u00fd\nn\u00e1raz do hlavy. Lav\u00ednka sa stratila v platniach pod nami. Ja ost\u00e1vam visie\u0165\nna slu\u010dke, ktor\u00e1 sa zablokovala po 10m p\u00e1de na jumare, \u010do som posielal Petrovi.\nSom dos\u0165 mimo. Kde sme? \u010co tu rob\u00edme? Kam ideme?<\/p>\n\n\n\n

Ke\u010f precitnem,\nuvedomujem si situ\u00e1ciu. Ja a Peter na lane. Jeden jumar a jeden prus\u00edk. Zva\u017eujem\n\u010do a ako. Okam\u017eite sa sna\u017e\u00edme nadviaza\u0165 kontakt s Men\u010fom. Kri\u010d\u00edme, vysi\u013eujeme\nsa. Zapudzujeme zl\u00fa predtuchu. Za\u010d\u00edname \u0161plha\u0165 hore na policu. Sneh neust\u00e1le\npad\u00e1 dole stenou. V\u00f4bec n\u00e1m to neu\u013eah\u010duje. Nekone\u010dn\u00fdch 10m  jumarujem 3hodiny. Na\u0161\u0165astie my dvaja nie sme\nzranen\u00ed. Neust\u00e1le vykrikujeme na Men\u010fa. Tesne nad  koncom platne, ke\u010f sme u\u017e videli hranu,\npreletela cez n\u00e1s druh\u00e1 lav\u00edna. Prehupneme sa cez hranu s d\u00f4verou, \u017ee\nMen\u010fo tam bude. Zranen\u00fd, ale bude. Hr\u00f4zostra\u0161n\u00fd omyl. Men\u010fo bol strhnut\u00fd u\u017e\nprvou lav\u00ednou. <\/p>\n\n\n\n

Skobu, v ktorej\nsme viseli, Jano vytiahne len tak rukou. Situ\u00e1cia je hor\u0161ia ako zl\u00e1.\nV doline n\u00e1m zmizol aj 2. batoh, zbrane a \u010delovka. Za\u010d\u00edna nekone\u010dn\u00e1 studen\u00e1\nnoc s nekon\u010diacou snahou nadviaza\u0165 kontakt s Men\u010fom. <\/p>\n\n\n\n

Po zlej noci za prv\u00e9ho\nsvetla sme vytraverzovali doprava na pilier. Pomocou jedn\u00e9ho \u010dakana a jednej\nskoby.  Pilierom zliezame dve d\u013a\u017eky a po\nasi dvoch hodin\u00e1ch sme pri n\u00e1stupe. Je 8 hod. r\u00e1no. V\u010dera o takomto \u010dase, \u010das\no\u010dak\u00e1vania a radosti, dnes strach a neistota. Preh\u013ead\u00e1vame lav\u00edni\u0161te a neust\u00e1le\nkri\u010d\u00edme. Lav\u00ednov\u00fd splaz zniesol Men\u010fa 300 m do doliny.  <\/p>\n\n\n\n

D\u00e1vam Petrovi vedie\u0165,\n\u017ee som Vlada na\u0161iel. Miesto n\u00e1lezu ozna\u010dujem a vedom\u00ed si svojej situ\u00e1cie\nvyr\u00e1\u017eame v hustn\u00facej hmle cez sedlo na Popradsk\u00e9 pleso. Dehydrat\u00e1cia, zl\u00fd\nbivak, zima, nov\u00fd sneh, k\u0155\u010de, to\u013eko bolesti a probl\u00e9mov. Sme si vedom\u00ed, \u017ee\nmus\u00edme napredova\u0165. Tento skoro m\u013akvy pochod n\u00e1m trv\u00e1 neskuto\u010dne dlho. U\u017e\nza  tmy stret\u00e1m na chodbe  hotela Roba Kuku\u010dku, ktor\u00fd aj bez slov tu\u0161\u00ed,\n\u017ee je zle. S odstupom \u010dasu sa dozved\u00e1me, \u017ee lav\u00ednu spustilo lezeck\u00e9\ndru\u017estvo nad nami.<\/p>\n\n\n\n

Pripravili Laco Makay\nml. Redak\u010dne spacoval Kom\u00e1r.<\/p>\n\n\n\n

<\/div>\r\n
\"Rysy<\/a><\/div><\/div>
<\/a><\/div><\/div>
<\/a><\/div><\/div>
\"Zraz<\/a><\/div><\/div>
<\/a><\/div><\/div>
\"Osudov\u00e1<\/a><\/div><\/div>
\"Mur\u00e1\u0148<\/a><\/div><\/div>
\"Robo<\/a><\/div><\/div>
<\/div><\/div>
<\/div><\/div>