{"id":7437,"date":"2018-03-07T23:20:26","date_gmt":"2018-03-07T21:20:26","guid":{"rendered":"http:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?page_id=7437"},"modified":"2018-03-07T23:20:26","modified_gmt":"2018-03-07T21:20:26","slug":"vestba-cvicitela-somarov","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/?page_id=7437","title":{"rendered":"Ve\u0161tba cvi\u010ditela som\u00e1rov"},"content":{"rendered":"

Za\u010diatky s\u00a0lanom<\/strong><\/p>\n

S\u00a0lanom som sa za\u010dal zapodieva\u0165 a\u017e ke\u010f som sa o\u017eenil, v\u010faka mojej man\u017eelke, ktor\u00e1 k\u00a0tomu inklinovala. Roz\u0161iroval som si obzory v\u00a0tomto kon\u00ed\u010dku \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm viac, ako samouk, spolu s Mirom Mare\u010dkom,\u00a0Rudom Kaf\u00fankom a\u00a0Horov\u010danmi\u00a0 Petrom Karasom a Lacom \u0160mondelom na Lachovci, Vr\u0161atci, Lednici, Skalke, \u010certovk\u00e1ch, Kamenn\u00fdch vr\u00e1tach a. p. Materi\u00e1l bol pre n\u00e1s cenovo nedostupn\u00fd a tak sme si pom\u00e1hali ako sa dalo. Oble\u010denie nebol probl\u00e9m. To n\u00e1m na\u0161e gazdinky, moja sestra alebo\u00a0aj my sami po\u0161ili spolu s\u00a0\u00fav\u00e4zmi, ktor\u00e9 sa \u0161ili z\u00a0hasi\u010dsk\u00fdch \u201eC\u201c had\u00edc a\u00a0boli celkom schopn\u00e9. Ruksaky sme si boli dokonca osobne s\u00a0Petrom Karasom k\u00fapi\u0165 priamo do fabriky do Prost\u011bjova, kde som to telefonicky dohodol. Hexcentre, vkl\u00ednence, r\u00f4zne \u010doky, abalaky, osmy,\u00a0cep\u00edny a\u00a0kladiv\u00e1, odkukan\u00e9 z\u00a0kni\u017eiek, dokonca aj skoby a\u00a0\u013eadovcov\u00e9 \u0161r\u00f3by sme si vyr\u00e1bali tie\u017e sami z\u00a0r\u00f4znych\u00a0 materi\u00e1lov z\u00a0Dubnice a\u00a0Pov. Bystrice. Bola tam zbroj\u00e1rska v\u00fdroba, tak\u017ee materi\u00e1ly boli kvalitn\u00e9, a\u00a0vynosi\u0165 to von u\u017e pre slov\u00e1ka nebol a\u017e tak\u00fd probl\u00e9m. Ale kto mal lano, tak to bol form\u00e1t. Mali sme jedno statick\u00e9, \u010do bol pre n\u00e1s majetok, nesk\u00f4r od horolezcov z\u00a0Tren\u010d\u00edna\u00a0 jedno dynamick\u00e9, s\u00edce vyraden\u00e9, ale n\u00e1m to nevadilo, lebo to bol origin\u00e1l.<\/p>\n

V\u00fdchodn\u00fd Pam\u00edr – Fansk\u00e9 Hory<\/strong><\/p>\n

Potom som sa prihl\u00e1sil do Pova\u017eskej Bystrice, do horolezeck\u00e9ho odielu, kde to u\u017e bolo predsa len o\u00a0nie\u010dom inom. Na chalanov ako Me\u0161ko, Motlo, Pia\u010dek, Holko, Kejsi a Janko Mur\u00e1\u0148ovci, Jaro Z\u00e1bojn\u00edk, bratia Zajacovci \u010di Vlado Zboja, Laco Makay a tie\u017e\u00a0jeho bohovsk\u00fd tatko, to boli lezci, ktor\u00fdm v\u010fa\u010d\u00edm za ve\u013ea a\u00a0ned\u00e1m na nich dopusti\u0165 lebo mi zmenili a\u00a0naplnili \u017eivot. A\u00a0s nimi som sa dostal u\u017e aj do ve\u013ek\u00fdch n\u00e1dhern\u00fdch h\u00f4r \u2013 v\u00fdchodn\u00fd Pam\u00edr – Fansk\u00e9 Hory.<\/p>\n

\"\"Odlet z Bratislavy<\/p>\n

V\u00a0Rusku s\u00fa fakt n\u00e1dhern\u00e9 hory, \u00faplne skvostn\u00e9 a\u00a0\u010darovn\u00e9. Ale rusi ich nevedeli v\u00a0tej dobe preda\u0165 svetu. Ja som chcel posla\u0165 domov pozdrav, poh\u013eadnicu, no\u00a0zohnal som len poh\u013eadnicu s\u00a0moskovsk\u00fdm panel\u00e1kom a\u00a0s plastikou\u00a0Lenina na prie\u010del\u00ed. A\u00a0nejak\u00e9 mapy?! Tak to bol nonsens.\u00a0Tie boli len pre potreby vojska.<\/p>\n

Leteli sme z\u00a0Bratislavy do Moskvy na medzin\u00e1rodn\u00e9 letisko, kde sme tax\u00edkmi pre\u0161li na vn\u00fatro\u0161t\u00e1tne letisko a tam sme si u\u017e vtedy ok\u00fasili ich mafi\u00e1nske praktiky a\u00a0dva kr\u00e1t sme prekladali svoje \u0161\u00fachy z\u00a0tax\u00edkov do in\u00fdch tax\u00edkov, lebo len tie mohli zarobi\u0165 a\u00a0druh\u00ed nemali \u0161ancu (pod zbra\u0148ou). Potom sme leteli do n\u00e1dhern\u00e9ho Samarkandu a\u00a0kde sme sa zdr\u017eali, len pokia\u013e sme zohnali n\u00e1kladn\u00e9 auto, \u010do n\u00e1s doviezlo a\u017e do cie\u013ea \u2013 do nami vytipovan\u00fdch miest v\u00a0hor\u00e1ch.<\/p>\n

\"\"Samarkand<\/p>\n

V\u00a0Samarkande sme si popozerali historick\u00e9 pamiatky, Timurovsk\u00e9 stavby a\u00a0s\u00faso\u0161ia, ktor\u00e9 d\u00fdchali prad\u00e1vnou bohatou a sl\u00e1vnou minulos\u0165ou a n\u00e1dherou. Tie\u017e sme ok\u00fasili moslimsk\u00fa nevra\u017eivos\u0165, ke\u010f n\u00e1s kamen\u00edm zaprali od ich modlitebn\u00ed, kde sme sa chceli pozrie\u0165 v\u00a0tri\u010dk\u00e1ch s\u00a0kr\u00e1tkym ruk\u00e1vom, \u010do je pre nich ur\u00e1\u017eka. Bavili sme sa o\u00a0tom, \u017ee preto maj\u00fa tak\u00e9 kamenist\u00e9 cesty a\u00a0n\u00e1mestia, aby mali hne\u010f po ruke kamenie na h\u00e1dzanie po d\u017eauroch.<\/p>\n

N\u00e1kladniak n\u00e1s e\u0161te skoro cel\u00fd de\u0148 viezol pra\u0161n\u00fdmi cestami-necestami a\u017e pod vysok\u00e9 zasne\u017een\u00e9 kon\u010diare Fansk\u00fdch h\u00f4r, do roz\u013eahl\u00e9ho oploten\u00e9ho z\u00e1kladn\u00e9ho t\u00e1bora.\u00a0A tam som za\u017eil aj druh\u00fa smutn\u00fa stranu tohoto n\u00e1\u0161ho kr\u00e1sneho\u00a0 \u0161portu. Ja som tam liezol s\u00a0Kejsim Mur\u00e1\u0148om a\u00a0Vla\u010fou Michal\u00edkovou na Diamar, \u010do sa n\u00e1m aj podarilo vyliez\u0165. Vlado Zboja s\u00a0Lacom Makayom liezli na kopec M\u00e1riu a vtedy\u00a0Vladovi zostal v\u00a0ruke chyt, vyletel zo steny a na\u010dal si obe nohy a\u00a0Laco, ke\u010f ho zachytil na lane si pri tom zlomil k\u013e\u00fa\u010dnu kos\u0165.<\/p>\n

\"\"Odjazd do h\u00f4r. Z \u013eava Marian Hant\u00e1k, Lacom Makay ml.<\/p>\n

Nepr\u00edjemn\u00e9. Ale to nebolo to najhor\u0161ie. \u010eal\u0161ia dvojica liezla na ved\u013eaj\u0161\u00ed Miamar a\u00a0v\u00a0nej\u00a0 bol Hant\u00e1k a\u00a0 n\u00e1\u0161 najmlad\u0161\u00ed kamar\u00e1t, volali sme ho N\u00e1\u010deln\u00edk. Vyliezli cel\u00fa stenu a doliezli a\u017e na vrcholov\u00e9 plat\u00f3, kde sa odviazali , lebo \u010falej to bolo chodeck\u00e9 a zrazu sa tam utrhla mal\u00e1 skaln\u00e1 lav\u00edna a\u00a0strhla so sebou N\u00e1\u010deln\u00edka cez prah, ktor\u00fd preletel cez cel\u00fa stenu a\u00a0zachytilo ho asi 100 m nad zemou. Dom\u00e1ci n\u00e1m nedovolili \u00eds\u0165 pre neho a\u00a0dali ho dolu sami po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och a\u00a0v\u00a0noci, lebo tam ve\u013emi \u010dasto padali cez neho lav\u00edny. Potom nabehla rusk\u00e1 \u00faradn\u00edcka byrokracia s\u00a0vy\u0161etrovan\u00edm, cez Moskvu a\u00a0hlavn\u00fdm prokur\u00e1torom regionu a\u00a0a\u017e potom povolili jeho odvoz domov, lebo si ho rodina vy\u017eiadala a\u00a0tak leteli s\u00a0jeho pozostatkami zranen\u00ed Laco a\u00a0Vlado.<\/p>\n

Tieto smutn\u00e9 udalosti ale predch\u00e1dzala in\u00e1. V\u00a0z\u00e1kladnom t\u00e1bore n\u00e1m akosi do\u0161lo faj\u010divo a tak\u00a0 sme sa vybrali do doliny, do osady n\u00e1js\u0165 nejak\u00fd magaz\u00edn \/obchod \/, kde by sme tento nedostatok chceli napravi\u0165. \u0160iel dolu N\u00e1\u010deln\u00edk s\u00a0Hant\u00e1kom a\u00a0ja. Zhruba po dvoch hodink\u00e1ch sme sa dostali k\u00a0prv\u00fdm pr\u00edzemn\u00fdm\u00a0 chal\u00fapkam. Samozrejme hne\u010f bol okolo n\u00e1s r\u00e1ko\u0161 det\u00ed s\u00a0ktor\u00fdmi sme sa ako tak dohovorili, \u017ee magaz\u00edn tam s\u00edce maj\u00fa, ale obchodn\u00edk chod\u00ed ku nim len ob\u010das, ale \u017ee my m\u00e1me \u0161\u0165astie. Obchodn\u00edk by sa tam dnes mal uk\u00e1za\u0165, lebo m\u00e1 u\u00a0nich zab\u00edja\u0165 a\u00a0rozdelova\u0165 nejak\u00e9 kozy. Ke\u010f u\u017e sme\u00a0 dolu, tak po\u010dk\u00e1me. Vycentrovali sme sa na bl\u00edzku skl\u00e1dku dreva, \u017ee trochu podriememe. Ale pri t\u00fdch krpcoch sa moc nedalo. Najhor\u0161ie na tom bol N\u00e1\u010deln\u00edk, ktor\u00e9ho preh\u00e1\u0148alo a\u00a0ka\u017ed\u00fd moment odbiehal do krovia.<\/p>\n

Po chv\u00edli sa tam objavil nejak\u00fd mlad\u00edk, ktor\u00fd bol okam\u017eite stredobodom z\u00e1ujmu cel\u00e9ho okolia. Nedal sa mu odhadn\u00fa\u0165 vek, nako\u013eo u \u00a0nich je to pre na\u0161inca dos\u0165 \u0165a\u017ek\u00e9, tak\u017ee mohol ma\u0165 aj \u0161estn\u00e1s\u0165 alebo aj \u0161tyridsa\u0165. Bol zauj\u00edmavej\u0161\u00ed aj pre tie deck\u00e1, ktor\u00e9 boli hne\u010f okolo neho a\u00a0obsypali ho jablkami z\u00a0bl\u00edzkej \u0161kolskej z\u00e1hrady. Pre neho bol ale razom stredobodom z\u00e1ujmu n\u00e1\u0161 N\u00e1\u010deln\u00edk, ktor\u00e9ho chv\u00ed\u013eu pozoroval, potom podi\u0161iel k\u00a0nemu a\u00a0l\u00e1tanou ru\u0161tinou a\u00a0ukazovan\u00edm na brucho mu vysvetlil, \u017ee m\u00e1 \u00eds\u0165 s\u00a0n\u00edm, \u017ee mu d\u00e1 nejak\u00e9 bylinky, ktor\u00e9 mu pom\u00f4\u017eu. Utr\u00e1pen\u00fd N\u00e1\u010deln\u00edk ho razom poslal do prdele a\u00a0aby mu dal pokoj. Po chv\u00edli tento \u0161aman znovu prist\u00fapil k\u00a0N\u00e1\u010deln\u00edkovi, chytil ho za plecia, pozrel mu do o\u010d\u00ed a\u00a0pomaly mu\u00a0povedal, \u017ee m\u00e1 pred sebou u\u017e len p\u00e4\u0165 dn\u00ed \u017eivota. To u\u017e N\u00e1\u010deln\u00edk nevydr\u017eal a\u00a0rad\u0161ej odi\u0161iel za svojimi n\u00faten\u00fdmi povinnos\u0165ami. Ale aj n\u00e1s to rozosmialo a\u00a0za\u010dali sme si z\u00a0chud\u00e1ka u\u0165ahova\u0165. Do toho\u00a0 pri\u0161iel obchodn\u00edk, tak\u017ee sme k\u00fapili \u010do bolo treba a odi\u0161li sme do t\u00e1bora.<\/p>\n

\"\"Ml\u00e1de\u017e<\/p>\n

Tam sme, ako inak, hne\u010f roz\u0161\u00edrili \u010do sa dolu udialo a\u00a0razom bol \u0161l\u00e1ger d\u0148a na svete. Ke\u010f\u017ee si N\u00e1\u010deln\u00edk robil vyn\u00e1\u0161ku hore do sk\u00e1l pod stenu, tr\u00fasili sa okolo neho pozn\u00e1mky v\u00a0zmysle, \u017ee na\u010do to\u00a0 rob\u00ed, nech si t\u00fdch p\u00e4\u0165 dn\u00ed rad\u0161ej nejak u\u017eije. Nikto z\u00a0n\u00e1s ale netu\u0161il ak\u00e1 krut\u00e1 osudov\u00e1 pravda vis\u00ed vo vzduchu a\u00a0nad na\u0161im kamar\u00e1tom. Stalo sa to na \u0161iesty de\u0148. Razom to na n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch do\u013eahlo a be\u017eali sme hne\u010f dolu h\u013eada\u0165 toho \u0161amana, aby n\u00e1m to vysvetlil, ale u\u017e sme ho nena\u0161li. Len sme sa dozvedeli, \u017ee to je cvi\u010dite\u013e som\u00e1rov a\u00a0\u017ee je to lie\u010dite\u013e a \u0161aman. T\u00e1to krut\u00e1 udalos\u0165 na n\u00e1s v\u0161etk\u00fdch na dlho ve\u013emi do\u013eahla a\u00a0vryla sa do pam\u00e4ti. Pri tak\u00fdchto udalostiach si tie\u017e ve\u013emi r\u00fdchlo uvedom\u00edte hodnoty vo svojom\u00a0 \u017eivote a\u00a0do podvedomia sa tla\u010dia ot\u00e1zky \u010di existuje v\u00a0\u017eivote \u010dloveka aj nie\u010do nad na\u0161e pon\u00edmanie.<\/p>\n

Tu sme\u00a0 za\u017eili viac pr\u00edhod vesel\u00fdch ale aj krut\u00fdch. Hne\u010f po pr\u00edchode do t\u00e1bora, ke\u010f sme sa rozmiestnili po u\u017e nachystan\u00fdch stanoch, poslal ma Fero Pia\u010dek aby som za\u0161iel do bl\u00edzkej Jurty a\u00a0sp\u00fdtal sa \u010di by n\u00e1m nepredali p\u00e1r fla\u0161iek vodky. Ochotne som tam za\u0161iel. Zaklopal som na dreven\u00fd r\u00e1m, lebo jurty s\u00fa pl\u00e1ten\u00e9 a\u00a0mysl\u00edm si, \u017ee celkom dobrou ru\u0161tinou, \u010do ma nau\u010dil profesor Liba, som predniesol svoju prosbu poh\u013eadnej, mladej, dom\u00e1cej pani, ktor\u00e1 by aj st\u00e1la za hriech… Chv\u00ed\u013eu bolo ticho, ale potom som videl v\u00a0jej \u010diernych o\u010diach, \u017ee je zle. Ale e\u0161te st\u00e1le mi to nedoch\u00e1dzalo. Ona sa pomaly zohla po celkom slu\u0161n\u00fd kame\u0148\u00a0 a\u00a0pr\u00e1skla ho s\u00a0krikom po mne. Ne\u010dakal som a\u00a0v\u00a0behu som sa stihol uhn\u00fa\u0165 pred t\u00fdm projektilom no a\u00a0vpredu som videl za kopou dreva\u00a0 Fera a\u00a0na\u0161ich chalanov ako ich nadhadzuje od smiechu. Vystrelili si zo m\u0148a. Vedeli \u010do bude nasledova\u0165. Presko\u010dil som kopu a\u00a0s\u00a0nad\u00e1van\u00edm som sa skr\u010dil ved\u013ea nich pred lietaj\u00facimi kame\u0148mi. Som\u00e1ri, ve\u010f ma mohla dobre ukame\u0148ova\u0165. Moslimovia nesm\u00fa pi\u0165 alkohol, ani sa s\u00a0n\u00edm zapodieva\u0165 hlavne cez de\u0148, lebo to All\u00e1h vid\u00ed. No ve\u010der pri\u0161la mil\u00e1 pekn\u00e1 pani za mnou do stanu, \u017ee ko\u013eko tej vodky by som chcel… \u0161koda \u017ee som vtedy nebol v\u00a0tom stane s\u00e1m…. P\u00e1\u010dilo sa mi to diev\u010da.<\/p>\n

\"\"Dedina<\/p>\n

N\u00e1\u0161 z\u00e1kladn\u00fd t\u00e1bor bol celkom ve\u013ek\u00fd a\u00a0boli tam e\u0161te Nemci a\u00a0p\u00e1r skup\u00edn Rusov. No a\u00a0tento t\u00e1bor str\u00e1\u017eila jedna rodina dokonca ozbrojen\u00e1 samopalmi a\u00a0cel\u00fd bol obtiahnut\u00fd ostnat\u00fdm dr\u00f4tom. B\u00e1li sa n\u00e1jazdov dom\u00e1cich lupi\u010dov. Bola to po\u010detn\u00e1 rodina a\u00a0oni aj z\u00e1sobovali t\u00e1bor a\u00a0spolo\u010dn\u00fa t\u00e1borov\u00fa kuchy\u0148u.<\/p>\n

Ke\u010f sme mali medzi vyn\u00e1\u0161kami vo\u013eno, chodili sme si pospa\u0165 ku bl\u00edzkemu pot\u00f4\u010dku. Raz, ke\u010f sme tak vegetili, pozerali sme na deda, ktor\u00fd pobl\u00ed\u017e kosil ru\u010dn\u00fdm kos\u00e1kom tak\u00fd l\u00e1n p\u0161enice, \u010do by mal u\u00a0n\u00e1s\u00a0 traktor na dva dni. Chv\u00ed\u013eu sme ho pozorovali ako zohnut\u00fd a\u00a0s\u00a0rados\u0165ou podk\u00e1\u0161a tie snopy a ako sa mu vzorne ukladaj\u00fa pekne do riadkov. Ke\u010f sa na chv\u00ed\u013eu postavil aby si utrel pot z\u00a0\u010dela, vrav\u00edme mu: dedo, my m\u00e1me doma tak\u00e9 kosy, s\u00a0ktor\u00fdmi by ste to, pekne postoja\u010dky kosil a\u00a0ur\u010dito aj r\u00fdchlej\u0161ie \u2013 z\u00e1kos by ste mal tak skoro na dva metre a\u00a0nemusel by ste by\u0165 tak\u00fd zohnut\u00fd. A\u00a0dedo si potom neutieral len \u010delo ale aj o\u010di, \u010do sa mu tak od smiechu slzy do nich tla\u010dili. Lep\u0161\u00ed vtip u\u017e dlho nepo\u010dul. \u010co mu tu t\u00e1rame za nezmysel, ve\u010f keby nebolo ich a\u00a0ich pol\u00ed\u010dok, tak my na celom svete pomrieme od hladu. Kde by sme zobrali tak\u00e9 vymo\u017eenosti. Ve\u010f oni\u00a0 \u017eivia cel\u00fd svet a\u00a0my m\u00e1me \u0161tastie,\u00a0 \u017ee on e\u0161te ako tak vl\u00e1dze to pole skosi\u0165. A\u00a0s\u00a0kr\u00faten\u00edm hlavy sa zohol a\u00a0s \u00fasmevom\u00a0pokra\u010doval \u010falej. Nemali sme mu \u010do odpoveda\u0165. Chud\u00e1k dedo a\u00a0jeho vymyt\u00e1 \u0161ed\u00e1 mozgov\u00e1 k\u00f4ra od sovietskej propagandy.<\/p>\n

\"\"T\u00e1bor – tu n\u00e1s ubytovali<\/p>\n

T\u00fa hor\u0161iu pr\u00edhodu som mal ke\u010f som i\u0161iel dolu do osady e\u0161te pred t\u00fdm ako som tam bol s\u00a0chalanmi. Mali sme s\u00edce zak\u00e1zan\u00e9 chodi\u0165 mimo t\u00e1bor sami , kv\u00f4li na\u0161ej bezpe\u010dnosti, no ja frajer, \u010do sa mi m\u00f4\u017ee tak asi sta\u0165, som sa tam vybral. Bolo fest hor\u00faco a\u00a0tak som \u0161iel len tak bez tri\u010dka len v\u00a0tren\u00edrkach, p\u00e1r pe\u0148az\u00ed som mal vo vibram\u00e1ch. Tak po hodine zostupu som prech\u00e1dzal cez tak\u00fd \u0161irok\u00fd kulo\u00e1r a ke\u010f\u00a0 som u\u017e bol hodn\u00fd k\u00fasok v\u00a0\u0148om, ozval sa hvizd a\u00a0zrazu st\u00e1li pri mne \u0161tyria chalani: \u017ee kam idem.<\/p>\n

Z\u013eakol som sa a\u00a0odpoved\u00e1m, idem oproti kamar\u00e1tom, ktor\u00ed id\u00fa sem hore a\u00a0ka\u017ed\u00fa chv\u00ed\u013eu by sa mali objavi\u0165. Neviem \u010di mi uverili, ale nemal som pri sebe ni\u010d, ani ta\u0161ti\u010dku na doklady. To videli, lebo som bol ozaj len v\u00a0tren\u00edrkach. Ale mal som na krku na lav\u00ednovej \u0161n\u00farke hodinky a\u00a0 tie sa im p\u00e1\u010dili \/ mal som star\u00e9 rusk\u00e9 sedemn\u00e1s\u0165 kame\u0148ov\u00e9 \u010cajky, e\u0161te od m\u00f4jho dedka, ktor\u00e9 aj ke\u010f u\u017e do\u0161li na furt, st\u00e1le ich m\u00e1m odlo\u017een\u00e9 \/ a\u00a0pok\u00fa\u0161ali sa mi ich strhn\u00fa\u0165 s\u00a0krku. Dvaja \u0165ahali m\u0148a jeden hodinky. U\u017e som mal o\u010di vyvalen\u00e9, jazyk tie\u017e, lebo lav\u00ednovku len tak neroztrhne\u0161 a\u00a0c\u00edtil som svoju posledn\u00fa chv\u00ed\u013eku, ke\u010f sa nad nami ozval v\u00fdstrel a\u00a0zbehol ku n\u00e1m z\u00a0bo\u010dnej mor\u00e9ny na koni tak\u00fd postar\u0161\u00ed pastier. Chalani povolili, \u010do mi sta\u010dilo aby som sa ako tak nad\u00fdchol a\u00a0po dohovore s\u00a0t\u00fdmto pastierom ma nechali od\u00eds\u0165.<\/p>\n

Vedel som, \u017ee ke\u010f p\u00f4jdem nasp\u00e4\u0165 hore, isto si ma tu niekde odchytia a\u00a0tak som si na\u0161iel tak\u00fd dos\u0165 ostr\u00fd koz\u00ed roh a\u00a0do druhej ruky kame\u0148. Ke\u010f p\u00f4jdem ja, tak so mnou p\u00f4jde aspo\u0148 jeden. Posedel som nad dedinou, ani som ne\u0161iel a\u017e dolu, tak\u00fa dobr\u00fa hodinku v\u00a0temn\u00fdch my\u0161lienkach, ke\u010f sa tu objavil gaz\u00edk a\u00a0teperil sa k\u013eukato po chodn\u00edku hore ku mne. Chvalabohu. Boli to Nemci z\u00a0t\u00e1bora a\u00a0zobrali ma so sebou. Nikomu som sa rad\u0161ej nepochv\u00e1lil s\u00a0mojim z\u00e1\u017eitkom, ale ten koz\u00ed roh m\u00e1m doteraz doma na pamiatku a\u00a0samozrejme som sa u\u017e viacej nehral na frajera. Pou\u010dil som sa.<\/p>\n

\"\"Dedina<\/p>\n

A\u00a0pr\u00e1ve na tomto na\u0161om podujat\u00ed som sa dos\u0165 intenz\u00edvne zapodieval aj ot\u00e1zkou \u017eivota a\u00a0smrti. Mysl\u00edm si, \u017ee to patr\u00ed k\u00a0sebe a\u00a0pri na\u0161om \u0161porte obzvl\u00e1\u0161\u0165. Ve\u013emi \u010dasto sa pohybujeme na tej pomyselnej hranici. Ja\u00a0 si to uvedomujem, ke\u010f mi zn\u00e1mi dohov\u00e1raj\u00fa a\u00a0upozor\u0148uj\u00fa na tento fakt. No to je ot\u00e1zka na dlh\u00fa polemiku. Je tu strach a je to vlastne vo V\u00e1s a\u00a0v\u00a0tom, ako prekon\u00e1te ten strach ako sa s\u00a0t\u00fdm vyrovn\u00e1te. Mal by ka\u017ed\u00fd pozna\u0165 svoje hranice a\u00a0pohybova\u0165 sa pod\u013ea mo\u017enost\u00ed v\u00a0nich. Ja som sk\u00f4r rekrea\u010dn\u00fd horolezec, leziem pre rados\u0165 z\u00a0tak\u00e9hoto pohybu a\u00a0sna\u017e\u00edm sa pohybova\u0165 v\u00a0ter\u00e9noch, na ktor\u00e9 vizu\u00e1lne ako tak m\u00e1m. Na skal\u00e1ch,\u00a0 kde s\u00fa u\u017e cesty klasifikovan\u00e9 sa p\u00fa\u0161\u0165am ako prv\u00fd do ciest ohodnoten\u00fdch maxim\u00e1lne ako p\u00e4\u0165ky a do kr\u00e1tkych \u0161estiek. Tam s\u00fa niekde moje hranice.\u00a0Nepok\u00fa\u0161am, aj ke\u010f na V\u00e1penke m\u00e1m spraven\u00e9 aj dve cesty \u0161es\u0165 plus a\u00a0jednu sedmi\u010dku, ale to som bol vtedy na svojom vrchole a\u00a0s\u00fa to jednod\u013a\u017ekov\u00e9 cesty.<\/p>\n

Chcem poci\u0165ova\u0165 rados\u0165 z\u00a0tejto \u010dinnosti a\u00a0nejde mi o\u00a0rekordy. Podstatn\u00fa \u010das\u0165 prekon\u00e1vania strachu si osvoj\u00edte\u00a0v\u00f4\u013eou a\u00a0svojim entuziazmom. A strach, ak\u00fd tak\u00fd pud sebaz\u00e1chovy, mus\u00edte ma\u0165, inak by ste to nemali nikdy na skal\u00e1ch sk\u00fa\u0161a\u0165. Ale tie\u017e,\u00a0keby V\u00e1m niekto povedal \u017ee strach v\u00f4bec nem\u00e1, tak klame. Samozrejme, \u017ee sa aj T\u00ed \u010do ma poznaj\u00fa a aj moji najbli\u017e\u0161\u00ed boja o\u00a0m\u0148a ke\u010f som niekde na cest\u00e1ch, ale tie\u017e vedia, \u017ee nie\u010do viem a\u00a0\u017ee nepok\u00fa\u0161am osud nad svoje mo\u017enosti. A\u00a0potom u\u017e zostane len hrozba subjekt\u00edvneho nebezpe\u010denstva, ktor\u00fa musia pretrpie\u0165.<\/p>\n

S\u00a0chalanmi z\u00a0bystrick\u00e9ho oddielu som pre\u017eil e\u0161te ve\u013ea n\u00e1dhern\u00fdch lezeck\u00fdch dn\u00ed po skaln\u00fdch lokalit\u00e1ch v\u00a0celej republike i\u00a0za hranicami a\u00a0st\u00e1le sa s\u00a0niektor\u00fdmi stret\u00e1vam.<\/p>\n

Marcel Drobn\u00fd<\/p>\n

 <\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Za\u010diatky s\u00a0lanom S\u00a0lanom som sa za\u010dal zapodieva\u0165 a\u017e ke\u010f som sa o\u017eenil, v\u010faka mojej man\u017eelke, ktor\u00e1 k\u00a0tomu inklinovala. Roz\u0161iroval som si obzory v\u00a0tomto kon\u00ed\u010dku \u010d\u00edm \u010falej t\u00fdm viac, ako samouk, spolu s Mirom Mare\u010dkom,\u00a0Rudom Kaf\u00fankom a\u00a0Horov\u010danmi\u00a0 Petrom Karasom a Lacom \u0160mondelom na Lachovci, Vr\u0161atci, Lednici, Skalke, \u010certovk\u00e1ch, Kamenn\u00fdch vr\u00e1tach a. p. Materi\u00e1l bol pre n\u00e1s … Pokra\u010dova\u0165 na Ve\u0161tba cvi\u010ditela som\u00e1rov<\/span> →<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":4,"featured_media":7442,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-7437","page","type-page","status-publish","has-post-thumbnail","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7437","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/4"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=7437"}],"version-history":[{"count":12,"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7437\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":7473,"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/7437\/revisions\/7473"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/media\/7442"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=7437"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}