![\"history50-te](\"http:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2016\/02\/history50-te-roky-1024x693.png\")
<\/p>\nCezpo\u013en\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov prib\u00fadalo, Man\u00ednska ties\u0148ava sa st\u00e1vala zn\u00e1mym pojmom na horolezeckej mape a v septembri 1950 pova\u017eskobystrick\u00ed horolezci usporiadali I. horolezeck\u00fd de\u0148 v Man\u00ednskej ties\u0148ave. Otcom my\u0161lienky bol Horn\u00ed\u010dek, organiz\u00e1tormi Andra\u0161\u00edk, Dost\u00e1l a Z\u00e1vodsk\u00fd.<\/p>\n
Vznikla trad\u00edcia, ktor\u00e1 sa zachovala do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed, a jedn\u00e1 sa vlastne o druh\u00fd najstar\u0161\u00ed slovensk\u00fd horolezeck\u00fd zraz – po Tatranskom horolezeckom t\u00fd\u017edni James.<\/p>\n
Prv\u00e9 zrazy v\u0161ak boli od t\u00fdch dne\u0161n\u00fdch v mnohom odli\u0161n\u00e9 – nekonali sa na chat\u00e1ch, jednalo sa o stanov\u00fd t\u00e1bor v mieste dne\u0161n\u00e9ho kempu a dom\u00e1ci boli vo\u010di hos\u0165om \u010dasto v men\u0161ine. T\u00ed prich\u00e1dzali hlavne z Moravy, z \u010ciech i spod Tatier, a \u010dasto s v\u00e1\u017enymi \u0161portov\u00fdmi amb\u00edciami. Za zmienku stoj\u00ed napr\u00edklad zraz z roku 1952, ktor\u00fd priniesol nov\u00e9 odv\u00e1\u017ene cesty na\u00a0 Straten\u00fdch ve\u017eiach od Tatrancov – G\u00e1lfy, Urbanovi\u010d (TJ Svit) – Skobov\u00e1 cesta, 40 m, 27 sk\u00f4b (dnes 3 nity), V+ A3 9 hod (dnes 6+\/7-) a Zl\u00edn\u010danov – Krhut, Pan\u010do\u0161ka (TJ Gottwaldov) – Sk\u0159\u00edtkova sp\u00e1ra, 40 m (6+, bez fixn\u00fdch isten\u00ed, dnes minimum opakovan\u00ed).<\/p>\n
Z fotografi\u00ed na m\u0148a vtedaj\u0161\u00ed horolezci p\u00f4sobia disciplinovanej\u0161\u00edm dojmom – neviem si predstavi\u0165 n\u00e1stup dne\u0161n\u00fdch horolezcov v t\u00e1bore spojen\u00fd so vzt\u00fd\u010den\u00edm vlajky.<\/p>\n
Predsedom oddielu sa v roku 1951 stal Franti\u0161ek Z\u00e1vodsk\u00fd. Pribudli nov\u00ed \u010dlenovia, hlavne z Pova\u017esk\u00e9ho Podhradia – M. Ba\u0161o, A. \u010ci\u010dka, S. \u0160umec, J. Vozat\u00e1r a \u010fal\u0161\u00ed. \u010casto sa jednalo o sk\u00fasen\u00fdch t\u00e1born\u00edkov, zrejme b\u00fdval\u00fdch skautov. U niektor\u00fdch z nich, vyzn\u00e1va\u010dov lesnej m\u00fadrosti, sa m\u00f4\u017eeme domnieva\u0165, \u017ee lezenie nepova\u017eovali za \u0161port, alebo aspo\u0148 \u017ee hlavnou motiv\u00e1ciou im nebola obtia\u017enos\u0165, po\u010det, \u010di v\u00fd\u0161ka ciest, ale pobyt a pohyb v pr\u00edrode.<\/p>\n
V horolezeckom \u0161porte boli vtedy za najd\u00f4le\u017eitej\u0161ie pova\u017eovan\u00e9 v\u00fdstupy v hor\u00e1ch, preto sa v r\u00e1mci\u00a0 posunu k \u0161portov\u00fdm v\u00fdkonom za\u010dal kl\u00e1s\u0165 d\u00f4raz na zimn\u00e9 t\u00e1borenie. Len\u017ee oddiel nemal jedin\u00fd vhodn\u00fd stan, ani jedin\u00fd vhodn\u00fd spac\u00e1k, k\u00fapi\u0165 sa nedalo takmer ni\u010d. Napriektomu sa u\u017e v marci 1952 v dvadsa\u0165stup\u0148ov\u00fdch mrazoch konal v Roh\u00e1\u010doch prv\u00fd t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00fd zimn\u00fd t\u00e1bor. Vy\u017eadovalo si to obrovsk\u00e9 nad\u0161enie cel\u00fdch rod\u00edn, ktor\u00e9 za dva mesiace u\u0161ili stany, spac\u00e1ky a vetrovky pre 10 \u013eud\u00ed. \u010eal\u0161ie ro\u010dn\u00edky zimn\u00fdch t\u00e1borov sa u\u017e uskuto\u010dnili vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch.<\/p>\n
\u00dastredie poverilo oddiel na jese\u0148 1952 propagovan\u00edm a metodickou \u010dinnos\u0165ou pre cel\u00fd vtedaj\u0161\u00ed \u017dilinsk\u00fd kraj. To znamenalo 132 horolezcov, zva\u010d\u0161a za\u010diato\u010dn\u00edkov, ktor\u00ed nemali prakticky \u017eiadne vybavenie. Napriektomu fungovali letn\u00e9 i zimn\u00e9 kurzy cvi\u010dite\u013eov, dokonca vych\u00e1dzal vlastn\u00fd metodick\u00fd \u010dasopis Spr\u00e1vy. pod\u013ea neho si svoje Spr\u00e1vy za\u010dala vyd\u00e1va\u0165 aj \u00fastredn\u00e1 sekcia. Okrem horolezcov do oddielu vstupovali aj horolezkyne.<\/p>\n
<\/p>\n
Zimn\u00fd t\u00e1bor vo Vysok\u00fdch Tatr\u00e1ch (Mengusovsk\u00e1 dolina), 50-te roky<\/p>\n
V Man\u00ednskej ties\u0148ave pribudlo v 50-tych rokoch asi 40 prvov\u00fdstupov, medzi najv\u00fdznamnej\u0161ie patr\u00ed priamy variant Pekelnej steny (1952 J. Vozat\u00e1r, V. Mal\u00fd, dnes Vladov variant 6+) a prv\u00e9 prelezenie Slne\u010dn\u00fdch stien (1953 J. Vozat\u00e1r, J. Bo\u0161ko, \u013dav\u00fdm pilierom).<\/p>\n
V Tatr\u00e1ch je \u00faspe\u0161n\u00e1 hlavne dvojica Vozat\u00e1r – Z\u00e1vodsk\u00fd – Ve\u013ek\u00e1 \u010cierna ve\u017ea,JV stena, \u013dadov\u00fd \u0161t\u00edt, SZ stena a hlavne letn\u00fd prechod hrebe\u0148a Vysok\u00fdch Tatier bez ob\u00eddenia jedin\u00e9ho \u0161t\u00edtu (1954 v trojici s P. Rovderom z Liptovsk\u00e9ho Hr\u00e1dku), ktor\u00fd im otvoril cestu do reprezent\u00e1cie. V zime 1955 sa z\u00fa\u010dastnili skupinov\u00fdch zimn\u00fdch prechodov hrebe\u0148a Vysok\u00fdch Tatier.<\/p>\n
\u00a0 In\u00e9 skalky, ne\u017e dom\u00e1ce, vtedy naz\u00fdvan\u00e9 cvi\u010dn\u00fdmi skalami, nav\u0161tevovali pova\u017eskobystrick\u00ed horolezci menej \u010dasto, pod\u013ea Makaya st. obvykle prich\u00e1dzali na pozvanie na zrazy, ktor\u00e9 aj po na\u0161om vzore vznikali. A ur\u010dite tam aj \u0161portovali, men\u00e1 ako Andra\u0161\u00edk \u010di Vozat\u00e1r n\u00e1jdeme napr. aj v zozname ciest ru\u017eombersk\u00fdch Hal\u00edn.<\/p>\n
![\"Vozat\u00e1r\"](\"http:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2016\/04\/Vozat\u00e1r.png\")
J.\u00a0Vozat\u00e1r<\/p>\n
F. Z\u00e1vodsk\u00fd bol prv\u00fd z oddielu, kto sa z\u00fa\u010dastnil na \u010deskoslovenskej v\u00fdprave do Z\u00e1padn\u00fdch \u00c1lp (1955).<\/p>\n
\u00a0Nebol v\u0161ak jedin\u00fd, komu sa sen o vysok\u00fdch hor\u00e1ch splnil. V roku 1958 sa \u010dlenmi z\u00e1jazdu na Kaukaz stali Malanowski a Gaburj\u00e1k a v auguste toho 1959 roku a\u017e osem Pova\u017eskobystri\u010danov: J. Bedn\u00e1r, A. \u010ci\u010dka, J. Dost\u00e1l, J. Ga\u0161\u0161o, J. Koci\u00e1n, V. Mal\u00fd, F. Z\u00e1vodsk\u00fd, M. Zeman\u010d\u00edkov\u00e1. Nav\u0161t\u00edvili t\u00e1bor Adyl-su v rovnomennej doline v oblasti Prielbrusie. Boli to jedny z prv\u00fdch \u010deskoslovensk\u00fdch v\u00fdprav na Kaukaz – do roku 1957 sem \u017eiadna v\u00fdprava nepri\u0161la.<\/p>\n
\u00davod<\/a>\u00a0 \u00a040-te roky<\/a>\u00a0 60-te roky<\/a><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Cezpo\u013en\u00fdch n\u00e1v\u0161tevn\u00edkov prib\u00fadalo, Man\u00ednska ties\u0148ava sa st\u00e1vala zn\u00e1mym pojmom na horolezeckej mape a v septembri 1950 pova\u017eskobystrick\u00ed horolezci usporiadali I. horolezeck\u00fd de\u0148 v Man\u00ednskej ties\u0148ave. Otcom my\u0161lienky bol Horn\u00ed\u010dek, organiz\u00e1tormi Andra\u0161\u00edk, Dost\u00e1l a Z\u00e1vodsk\u00fd. Vznikla trad\u00edcia, ktor\u00e1 sa zachovala do dne\u0161n\u00fdch dn\u00ed, a jedn\u00e1 sa vlastne o druh\u00fd najstar\u0161\u00ed slovensk\u00fd horolezeck\u00fd zraz – po Tatranskom … Pokra\u010dova\u0165 na 50-te roky<\/span>