![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image.png\")
<\/figure><\/div>\n\n\nV 1973 u\u017e aj jednod\u0148ov\u00e9 v\u00fdlety na Str\u00e1\u017eov pe\u0161i tam a sp\u00e4\u0165 viac ako 50km, resp. na skaly v Podskal\u00ed.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-12.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nNa\u0161a t\u00fa\u017eba po z\u00e1\u017eitkoch bola ovplyvnen\u00e1 J. Foglarom a jeho komixom R\u00fdchle \u0160\u00edpy a St\u00ednadla sa b\u00faria, knihou Chlapci od Bobrej rieky, ktor\u00e9 sme vedeli z \u010dasti naspam\u00e4\u0165 a preto sme si zalo\u017eili vlastn\u00fd klub, kde sme boli 3. Ale chodili sme po hor\u00e1ch vlastne len my dvaja s ob\u010dasn\u00fdm doprovodom Jo\u017eovho brata resp. \u010fal\u0161ieho \u010dlena klubu Pe\u0165a B. naz\u00fdvan\u00e9ho Gringo. Z \u010dasu na \u010das sme na\u0161e dobrodru\u017estv\u00e1 zaznamenali do ob\u010dasn\u00edku Tam-Tam, \u010do mal by\u0165 klubov\u00fd \u010dasopis ktor\u00fd sme vyd\u00e1vali pod\u013ea toho, ako sa n\u00e1m chcelo a dodnes asi je u Jozefa alebo Pe\u0165a.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-2.png\")
<\/figure><\/div>\n\n\nKe\u010f\u017ee turistika sa n\u00e1m s prib\u00fadaj\u00facimi horm\u00f3nmi za\u010dala zda\u0165 m\u00e1lo, tak sme za\u010dali od cca 1975 objavova\u0165 jaskyne jednak v oblasti Man\u00ednov a aj na Str\u00e1\u017eove.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-3.png\")
<\/figure><\/div>\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-4.png\")
<\/figure><\/div>\n\n\nPreliezli sme ka\u017ed\u00fa dieru, ktor\u00fa sme na\u0161li a\u017e sme pri\u0161li ku priepasti v Malom Man\u00edne a tu sme zistili, \u017ee sa tam len tak nedostaneme, tak sme si doniesli \u0161n\u00faru na ve\u0161anie pr\u00e1dla, motork\u00e1rsku prilbu a ko\u017een\u00fd opasok na naviazanie a chceli sem sa tam spusti\u0165. Jozef ako prv\u00fd, preto\u017ee bol v\u017edy aspo\u0148 o 15-20kg \u013eah\u0161\u00ed ako ja. Akon\u00e1hle sa dostal cez hranu priepasti, \u0161n\u00fara sa za\u010dala samozrejme prediera\u0165 o skalu a strapka\u0165 sa, tak\u017ee sme chv\u00e1labohu pochopili, \u017ee takto asi nie a vytiahol som Jozefa nasp\u00e4\u0165 na povrch. A ako sme sedeli pri priepasti a pozerali na Pekeln\u00fa stenu oproti n\u00e1m, videli sme tam horolezcov (mysl\u00edm \u017ee to boli Jaro s Hjustonom aj ke\u010f nie som si ist\u00fd) a povedali sme si, \u017ee tak\u00e9 horolezeck\u00e9 lano by sa n\u00e1m hodilo aj na chodenie do jask\u00fd\u0148.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-13.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nNejako sme na to lano na\u0161kriabali t\u00fdch 200 K\u010ds, ktor\u00e9 to st\u00e1lo a za\u010dali sme sa zauj\u00edma\u0165 aj o lezenie. Z kni\u017enice sme si naveky \u201cvypo\u017ei\u010dali\u201d knihu Z\u00e1klady horolezectv\u00ed a na\u0161tudovali sme si te\u00f3riu lezenia a istenia sa v skale. Probl\u00e9m bol, \u017ee sme nemali skoby, karab\u00edny a ni\u010d in\u00e9 okrem lana. Prv\u00e9 experimenty s vlastnoru\u010dne vyroben\u00fdmi vkl\u00ednencani z drevenej bedni\u010dky sme mali v kom\u00ednoch na Podskalsk\u00fdch zlepencoch, kde sme pochopili, \u017ee takto to nep\u00f4 a za\u010dali uva\u017eova\u0165 o tom, \u017ee vyh\u013ead\u00e1me t\u00fdch horolezcov a sk\u00fasime to v klube. Tak sme nejako narazili na partiu chalanov v \u00da\u017eine na \u010cernok\u0148a\u017en\u00edkovi cca v 1977. Tu sme dostali z\u00e1kladn\u00e9 \u0161kolenie ako sa naviaza\u0165 priamo na lano dra\u010dou smy\u010dkou, isti\u0165 cez plece a pome ho liez\u0165 prv\u00e9 cesty Bystrick\u00e9 Baby a Cesta stredom, to bol n\u00e1\u0161 za\u010diatok lezenia. Tu sme videli ako vypad\u00e1 naozajstn\u00fd vercajch, ktor\u00fd v\u0161ak nebolo nikde dosta\u0165. Ke\u010f\u017ee n\u00e1\u0161 z\u00e1ujem neopadal a pre\u017eili sme na\u0161e prv\u00e9 pokusy o prvov\u00fdstupy a vo\u013en\u00e9 p\u00e1dy na zem na B\u00fdkoch (to je ved\u013ea Zlatej ak by niekto nevedel, vtedy tam nebolo ni\u010d vylezen\u00e9), tak sme sa stret\u00e1vali v \u00da\u017eine ka\u017ed\u00fd v\u00edkend hlavne Pi\u0161tom Holkom, Vahanom, Zlaticou ale aj \u010fal\u0161\u00edmi chalanmi a za\u00fa\u010dali sa do tajov lezenia a istenia sa.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-15.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nDo oddielu sme ofici\u00e1lne vst\u00fapili mysl\u00edm v r.1978. Chalani sa nad nami z\u013eutovali a darovali n\u00e1m cca 10 \u017eelezn\u00fdch karab\u00edn, slu\u010dky sme si narezali z lana a ke\u010f\u017ee star\u0161\u00ed borci u\u017e mali \u00fav\u00e4zky zo z\u00e1padu, tak sme to okop\u010dili a vyrobili si z lana prv\u00e9 hrudn\u00e9 \u00fav\u00e4zky (na fotk\u00e1ch ich je vidie\u0165).<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-19.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-16.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nZaobstarali sme si podlepen\u00e9 kopa\u010dky od \u0160ime\u010dkovho otca a za\u010dali pritvrdzova\u0165 muziku. Pravideln\u00fdm traverzovan\u00edm v \u00da\u017eine a lezen\u00edm na Gotike, Pekelnej, Str\u00e1\u017ei, Slne\u010dn\u00fdch sten\u00e1ch, Kostolci, Bosmanoch sme sa prepracovali k prv\u00e9mu v\u00fdjazdu do Tatier po\u010das zrazu Jamesu 1978 na Popradskom plese \u2013 vtedy sme spali v stanoch na t\u00e1borisku, ktor\u00e9 tam bolo. Prv\u00e1 cesta, napriek nevaln\u00e9mu po\u010dasiu, bol kom\u00edn na Volovec Mengusovsk\u00fd s Ho\u0161alom za 2-3.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-17.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nTu Ho\u0161ala us\u00fadil vzh\u013eadom na \u0161t\u00fdl ak\u00fdm sme to liezli, \u017ee m\u00e1me na to aby sme to sk\u00fasili samostatne a prv\u00e1 na\u0161a samostatn\u00e1 cesta v Tatroch bol ju\u017en\u00fd pilier na Voliu ve\u017eu.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-18.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-20.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nNasleduj\u00face roky sme sa pos\u00favali \u010falej, liezli aj samostatne v \u00da\u017eine, Fero n\u00e1s zobral aj do v\u00e1\u017enej\u0161\u00edch prvov\u00fdstupov v Kostelci a na Slne\u010dn\u00fdch sten\u00e1ch a dali sme si u\u0161i\u0165 prv\u00e9 seda\u010dky z autopopruhov, mysl\u00edm tie\u017e u \u0160ime\u010dkovho otca, ktor\u00fd robil v oprave obuvi na L\u00e1nskej a vedel od ostatn\u00fdch chalanov a svojich synov ako to u\u0161i\u0165. V 1979 sme vycestovali spolu do Berl\u00edna s \u00famyslom nak\u00fapi\u0165 si duralov\u00e9 karab\u00ednky DDR a benz\u00ednov\u00e9 vari\u010de Juwel, ale bolo z toho ve\u013ek\u00e9 ni\u010d, lebo v tom jedinom horolezeckom obchode v Berl\u00edne akur\u00e1t ni\u010d nemali, tak sme prespali bez spac\u00e1kov v priekope pri berl\u00ednskej ZOO za revu levov a na druh\u00fd de\u0148 i\u0161li sp\u00e4\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Mysl\u00edm, \u017ee v r.1979 sme sa rozhodli, \u017ee ideme do Tatier samostatne na t\u00fd\u017ede\u0148 (mali sme zop\u00e1r sk\u00f4b, \u017eelezn\u00e9 karab\u00ednky, nejak\u00e9 vklinence vyroben\u00e9 vo fabrike a lanovice slu\u010dky a na\u0161e 40m tvrd\u00e9 lano, kladiv\u00e1 klasick\u00e9 z\u00e1mo\u010dn\u00edcke s prevrtanou r\u00fa\u010dkou na \u0161n\u00farku) a zav\u00edtali sme do Malej studenej doliny, kde sme pod kame\u0148om str\u00e1vili cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148, varili na liehovom vari\u010di a liezli cesty, o ktor\u00fdch n\u00e1m chalani hovorili resp. sme o nich \u010d\u00edtali v James\u00e1ku. A tak sme vyliezli Hokejku na Lomni\u010d\u00e1k, Diretisimu na Prostredn\u00fd hrot, Prav\u00e9 vh\u013abenie na Prostredn\u00fd hrot, Diretku na Mal\u00fa \u017elt\u00fa stenu. Vzh\u013eadom na to, \u017ee sme mali m\u00e1lo karab\u00edn, tak sme priamo do sk\u00f4b viazali lanov\u00e9 smy\u010dky na pred\u013a\u017eenie a potom sme zapli jednu karab\u00ednu, \u010do bola dos\u0165 maka\u010dka. Ke\u010f sme tento zoznam ciest odovzdali na sch\u00f4dzi, tak sme boli doje…an\u00ed pod \u010diernu zem, ako sme si to mohli dovoli\u0165 \u00eds\u0165 sami do tak\u00fdch ciest. Ale niektor\u00ed chalani n\u00e1m potichu nen\u00e1padne pogratulovali a povzbudili n\u00e1s.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-21.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nV t\u00fdchto rokoch bolo dobr\u00fdm zvykom ka\u017ed\u00fd rok chodi\u0165 na piesky prv\u00fd m\u00e1jov\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 a tak sme sa z\u00fa\u010dastnili aj t\u00fdchto v\u00fdjazdov do P\u0159\u00edhraz na Sedmihorky atd. A spoznali sme pra\u017esk\u00fdch lezcov a nau\u010dili sa ako sa vyb\u00e1\u0165 pri lezen\u00ed na trenie na \u201cosolen\u00fdch\u201d pieskoch. Tu n\u00e1s za\u00fa\u010dal do pieskarskeho lezenia hlavne Fero.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-22.jpeg\")
<\/figure><\/div>\n\n\nSamozrejme, \u017ee sme sem-tam dostali od skaly aj preplesk vzh\u013eadom na drzos\u0165 s akou sme sa pok\u00fa\u0161ali liez\u0165. A tak Jozef absolvoval svoj prv\u00fd p\u00e1d do lana, len s hrudn\u00fdm \u00fav\u00e4zkom bez seda\u010dky na \u010cernok\u0148a\u017en\u00edku v ceste cez previs a ja som si zalietal z Ba\u017eantov a\u017e na zem rovno z previsu, vzh\u013eadom na to \u017ee sme e\u0161te nemali vkl\u00ednence a zalo\u017eil som len uzol do \u0161k\u00e1ry, ktor\u00fd moc toho nevydr\u017eal. V ten de\u0148 sme na chate oslavovali moje druh\u00e9 narodeniny.<\/p>\n\n\n\n
Ve\u013ea z\u00e1bavy sme si u\u017eili aj po\u010das pravideln\u00fdch man\u00ednskych zrazov v okt\u00f3bri, ktor\u00e9 vtedy b\u00fdvali od piatka do nedele. V piatok sme my mlad\u00ed zob\u00e1ci chystali drevo, ve\u010der \u201cprij\u00edmali pod oboj\u00edm\u201d :), sobota nede\u013ea sa liezlo.<\/p>\n\n\n
![\"\"](\"https:\/\/hkmanin.sk\/wp\/wp-content\/uploads\/2026\/01\/image-5.png\")
<\/figure><\/div>\n\n\nMedzi\u010dasom sa do oddielu pridalo viac mlad\u00fdch chalanov a b\u00e1b a na\u0161a partia sa poriadne rozr\u00e1stla a na spolo\u010dn\u00fdch akci\u00e1ch bolo poriadne veselo. Ke\u010f\u017ee obidvaja sme boli fan\u00fa\u0161ikmi country hudby a nau\u010dili sme sa hra\u0165 na gitaru a Jozef na banjo, tak sme na\u0161e prirodzen\u00e9 hudobn\u00e9 talenty predv\u00e1dzali na v\u0161etk\u00fdch zrazoch a \u017eiv\u00e1nskych.<\/p>\n\n\n\n
Pribudlo lezenie v zime v Tatr\u00e1ch v letn\u00fdch vibramoch zna\u010dky poprad, zdeden\u00fdch ma\u010dk\u00e1ch a s \u010dakanom vyroben\u00fdm v stroj\u00e1r\u0148ach. Postupne sme si dali vyrobi\u0165 aj r\u00e1movky ma\u010dky a zo z\u00e1padu n\u00e1m chalani doniesli aj Koflachy vibramy. Oble\u010denia a spac\u00e1ky sme si \u0161ili sami, alebo u Pi\u0161tu. Vtedy sme v\u0161ak v zime liezli so star\u0161\u00edmi chalanmi aby sme sa \u010do-to nau\u010dili a nerobili somariny.<\/p>\n\n\n\n
Hitom vtedaj\u0161ieho obdobia bolo lezenie na triedy, ktor\u00e9 n\u00e1s s\u00edce posunulo kondi\u010dne a v znalosti tatransk\u00e9ho miestopisu, ale lezecky n\u00e1m to moc nedalo. Zimn\u00e9 aj letn\u00e9 1-t\u00fd\u017ed\u0148ov\u00e9 s\u00fastredenia boli pravidelne ka\u017ed\u00fd rok a b\u00fdvalo tam 15 \u2013 20 \u013eud\u00ed be\u017ene.<\/p>\n\n\n\n
Po roku 1980 som odi\u0161iel na lesn\u00edcku \u0161kolu do Zvolena a Jozef sa musel preorientova\u0165 na in\u00fdch spolulezcov, preto\u017ee som bol v\u00e4\u010d\u0161inu \u010dasu pre\u010d. Tak liezol hlavne s Dagom, Ivanom Brz\u00fdm a neust\u00e1le sa zlep\u0161oval a zdokona\u013eoval sa. Za\u010dalo jeho obdobie v\u00fdjazdov do Kaukazu spolu s reprezent\u00e1ciou, kde vyliezli par\u00e1dne cesty na Donguz Orun s Jarom a Janom, \u0160\u010d\u00farovsk\u00e9ho \u0161t\u00edt v zime s Lacom a Jurom (v\u00fdstup roku v hor\u00e1ch )a in\u00e9,.Mysl\u00edm, \u017ee toto bolo obdobie jeho maxim\u00e1lnej v\u00fdkonnosti a vyliezol aj ve\u013ea prvov\u00fdstupov v \u00da\u017eine (Vlna, Derav\u00e1, Slne\u010dn\u00e9) a na Priedhor\u00ed (Zlat\u00e1 at\u010f.), ktor\u00e9 s\u00fa dodnes \u0165a\u017ek\u00e9 a treba v nich vedie\u0165 liez\u0165 a ma\u0165 dobr\u00fd mor\u00e1l, pokia\u013e neboli medzi\u010dasom doisten\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f som bol po\u010das v\u00edkendov v Bystrici, tak sme vyliezli v Kostolci spolo\u010dne Vysok\u00e9 nap\u00e4tie, \u010do bola jedna z na\u0161ich spolo\u010dn\u00fdch prvot\u00edn na skalk\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
Po \u0161kole a vojne som sa pres\u0165ahoval za robotou do \u017diliny, o\u017eenil sa a ako to b\u00fdva, prioritu dostali u m\u0148a in\u00e9 veci ako lezenie a dal som si pauzu od lezenia na 20 rokov, hlavne preto, \u017ee cel\u00fd t\u00fd\u017ede\u0148 som b\u00fdval v lese po\u010das sez\u00f3ny a cez v\u00edkendy u\u017e mi lezenie moc nechutilo. V tomto obdob\u00ed sme robili ob\u010dasn\u00e9 spolo\u010dn\u00e9 stanova\u010dky a grilova\u010dky a v\u00fdlety na Str\u00e1\u017eov.<\/p>\n\n\n\n
No a\u00a0v\u00a0r.2006 pri jednom v\u00edkende na chalupe u\u00a0Jozefa ma zobral, \u017ee po\u010f uk\u00e1\u017eem ti skalu, na ktorej by som chcel urobi\u0165 nejak\u00e9 cesty. Tak sme i\u0161li ku teraj\u0161\u00edm Vetern\u00fdm ba\u0161t\u00e1m\/ve\u017eiam a\u00a0popri obzeran\u00ed sme vyliezli tr\u00e1vnat\u00fd a\u00a0\u0161\u00edpmi zarasten\u00fd kom\u00edn ved\u013ea hrany a\u00a0vyrobili prv\u00fd \u0161tand. Jozef tam za\u010dal chodi\u0165 \u010dastej\u0161ie a\u00a0cez v\u00edkendy som mu chodil pom\u00e1ha\u0165 \u010disti\u0165 a\u00a0isti\u0165 ho pri prelezoch. A\u00a0tak za\u010dala druh\u00e1 etapa n\u00e1\u0161ho spolo\u010dn\u00e9ho podnikania na skal\u00e1ch a\u00a0v\u00a0hor\u00e1ch. To som si vtedy vravel, \u017ee aj tak u\u017e nebudem nikdy nejako liez\u0165, ale v\u0161ak to sk\u00fasim a\u00a0Jo\u017eo ma pravidelne \u0161kolil o\u00a0nov\u00fdch technik\u00e1ch a\u00a0met\u00f3dach tr\u00e9ningu popri hran\u00ed na jeho chalupe, \u010disten\u00ed sk\u00e1l a\u00a0ob\u010dasnom ob\u010derstven\u00ed :). Po dokon\u010den\u00ed ciest na Vetern\u00fdch asi cca 3-4 roky, sme sa posunuli na Fernet Ar\u00e9nu, potom Mlyni\u0161te, Zabudnut\u00e1, Kosteleck\u00e1 \u00fa\u017eina, \u010eur\u010fov\u00e9 a\u00a0Hjuston ar\u00e9na a\u00a0kaje-taje. Je to kopa roboty, zjeden\u00e9ho prachu a\u00a0tr\u00e1vy, lepenia a preliezania.<\/p>\n\n\n\n
Pridali sa aj nejak\u00e9 v\u00fdlety na piesky , ktor\u00e9 n\u00e1m v s\u00fa\u010dasnosti akosi upadaj\u00fa do zabudnutia a u\u017e tam chodia len siln\u00e9 individuality.<\/p>\n\n\n\n
No a logicky ke\u010f\u017ee Dago u\u017e nebol a ostatn\u00fd chalani st\u00e1rli na rozdiel od n\u00e1s, tak ma zavolal aj do Tatier, Dolomitov a za\u010dala nov\u00e1 \u00e9ra lezenia aj vo v\u00e4\u010d\u0161\u00edch hor\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
Postupne za\u010dalo aj spolo\u010dn\u00e9 zimn\u00e9 lezenie, ktor\u00e9 m\u00e1 Jozef h\u00e1dam e\u0161te rad\u0161ej ako lezenie na skale. Ke\u010f\u017ee pre Jo\u017ea lezenie ciest \u013eah\u0161\u00edch ako 5+ nem\u00e1 zmysel, tak sme sa v\u00e4\u010d\u0161inou zliepali v \u0165a\u017e\u0161\u00edch cest\u00e1ch \u010di u\u017e v Dolomitoch alebo v Tatr\u00e1ch – zima, leto.<\/p>\n\n\n\n
K tomu sme pridali skialpinistick\u00e9 t\u00fary a pre\u0161li h\u00e1dam v\u0161etky kopce v Roh\u00e1\u010doch, Z\u00e1padn\u00fdch Tatr\u00e1ch, N\u00edzkych Tatr\u00e1ch a Fatr\u00e1ch.<\/p>\n\n\n\n
Dobr\u00fdm zvykom b\u00fdvalo v oddieli chodi\u0165 koncom leta do v\u00e4\u010d\u0161\u00edch h\u00f4r \u2013 napr. Dolomity, \u010do akosi zaniklo a celkom mi to ch\u00fdba. Postupne n\u00e1m tie\u017e mizn\u00fa aj \u00fa\u010dastn\u00edci zrazov Jamesu v Tatr\u00e1ch a u\u017e n\u00e1s tam chod\u00ed len h\u0155stka. A to nehovor\u00edm o zimn\u00fdch s\u00fastredeniach, ktor\u00e9 tie\u017e b\u00fdvali hojne obsaden\u00e9 a teraz sa tam prihl\u00e1si sotva 5 \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
Zd\u00e1 sa, \u017ee lezenie v hor\u00e1ch a nehovor\u00edm o \u013eadovcov\u00fdch hor\u00e1ch n\u00e1m akosi v oddieli stratilo drajv. Chv\u00e1la bohu za dvoch mlad\u00fdch mohyk\u00e1nov Adama a Tom\u00e1\u0161a, ktor\u00ed dr\u017eia lajnu v oddieli a mo\u017eno namotivuj\u00fa \u010fal\u0161\u00edch, ktor\u00ed e\u0161te len sk\u00fa\u0161aj\u00fa liez\u0165. Ale 2 z 200 je dos\u0165 m\u00e1lo pod\u013ea m\u0148a, ve\u010f kedysi to bolo 20 z 80.<\/p>\n\n\n\n
Na z\u00e1ver by som Jozefovi len po\u010fakoval za to, \u017ee je a za to, \u017ee ma pritiahol nasp\u00e4\u0165 k lezeniu a nau\u010dil nov\u00e9 veci. V\u010faka nemu sa cez v\u00edkendy nenud\u00edm, spozn\u00e1vam nov\u00e9 hory, chod\u00edm po miestach, o ktor\u00fdch som predt\u00fdm len \u010d\u00edtal a nemyslel si , \u017ee ich niekedy uvid\u00edm a za\u017eijem osobne. \u017del\u00e1m mu e\u0161te ve\u013ea sily a vytrvalosti pri lezen\u00ed, roben\u00ed nov\u00fdch ciest a samozrejme ve\u013ea \u0161\u0165astia, lebo bez toho to v hor\u00e1ch zvy\u010dajne skon\u010d\u00ed zle.<\/p>\n\n\n\n
Marian Plessel<\/p>\n\n\n\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
\u010co ti poviem, aktu\u00e1lne m\u00e1me za sebou zlat\u00e9 v\u00fdro\u010die n\u00e1\u0161ho spolo\u010dn\u00e9ho chodenia po hor\u00e1ch (rozumej viac ako 50 rokov). Sp\u00edsa\u0165 v\u0161etky na\u0161e z\u00e1\u017eitky a dobrodru\u017estv\u00e1 by u\u017e vydalo aj na knihu, tak\u017ee zhusti\u0165 to do jedn\u00e9ho \u010dl\u00e1nku bude fu\u0161ka. Za\u010dali sme niekedy v 1972 a postupne sme zvy\u0161ovali latku n\u00e1ro\u010dnosti a adrenal\u00ednu. Zlat\u00e9 v\u00fdro\u010die spolo\u010dn\u00e9ho … Pokra\u010dova\u0165 na Viac ne\u017e 50 rokov na lane<\/span>