V zime je Zima

Predpoveď na víkend je dobrá, až vynikajúca. Voľba padla na Veľkú studenú dolinu. Konečne si vyleziem Teschlera na Východnú Vysokú. Je to ľahšia cesta, v ktorej sa vzájomne spoznáme s novým spolulezcom Júrom. Ešte večer máme info zo steny, že podmienky v Kupole boli biedne. Veľmi ma to nepotešilo, napriek tomu plán nemením. Ráno je ešte jasno, nastupujeme do steny a za nami akoby sa uzavrel vstup, keď sa hmla rýchlo natlačila do doliny. S ňou prišla zima a začal poletovať sneh. Naša línia je jasná, a tak nemáme problém s orientáciou. Narovnali sme cestu Teschlerovcov priamo pod komín skalným vhĺbením. Kľúčová dĺžka viedla komínom. Päťkové kroky v trojkovom terén sú zaujímavé a výlez do mäkkého snehového vankúša na morále nepridával. Cesta vedie ďalej po rampe, ktorá končí prudkým zrázom a pokračuje zhruba 10 metrov pod nami. Počasie vôbec nie je lezecké. Rampa zhora vyzerá nepríjemne, exponovaná úzka snehom zasypaná. Zvažujeme zlaniť až dole. Obaja cítime, že to nechceme vzdať, je okolo obeda a sme zhruba v polovici. Po 10 metrovom spuste sme optimistickejší a predsa len to skúsime. Pár krokov cez exponované miesto a sneh na rampe je dobrý. Čo sa ale nedá povedať o počasí. Doliezam k Júrovi, fučí, všade sa sype sneh a hmla je čoraz hustejšia. Rýchlo beriem veci a traverzujem do žľabu. Cestu doliezame na hrebeň Puškášovým variantom. Zlý sneh naznačuje, že sa blížime na hrebeň.

Čas hodne pokročil. Skalný výšvih na hrebeni som vzdala a posielam dopredu Júru, dnes mu to ide. Prudký vietor a mráz sa dostáva k slovu, všetko je namrznuté, dokonca aj moje brýle a tak nič nevidím. Takúto zimu som ešte nezažila. Cez hmlu sa ťažko ale predsa len orientujem, Júra stopercentne spolieha na moju znalosť terénu. Posledný traverz a odviažeme sa z lana, posledných 50 metrov doliezame sólo. O pol štvrtej sme konečne na vŕšku. Po sedem hodinovom boji tu stojíme uprostred ničoho. Zostup cez studené sedlo je jedinou odmenou zato, že sme to nevzdali. Ešte za svetla otvárame dvere chaty. Zima sa podpísala opäť na prstoch pravej nohy.
V nedeľu ráno sme stále obklopení hmlou. Tak čakáme. Už vymýšľam náhradný plán, keď sa hmla začala trhať. Tak predsa len to slniečko dostane šancu. Šlapeme pod Streleckú vežu. V žľabe je jeden skalný prah, ktorý keď pustí, žľab je náš. Pohľad na naklonenú policu zmrazí náš optimizmus. Vyrábame „nesmrteľný“ štand asi pol hodinu. Skúsiť to skúsime, je to predsa Puškášova cesta, to musí pustiť. A naozaj, bolo to ľahšie ako sa zdalo a kút pokrytý ľadovým firnom ponúkol parádne lezenie. V žľabe zaliatym slnkom akoby zakúrili. 200 metrov pachtenia našťastie po firne zavŕšil skalný výšvih na vrcholový hrebeň a sme hore. Užívame si azúro. Môj pohľad nie raz zablúdil na Východnú Vysokú, kde sme včera v zajatí zimy a hmly bojovali o každý centimeter. Aký to zvrat za pár hodín.
Túry:
13.1. –  Východná Vysoká, Prostriedkom steny, III, OS team, subj. V
14.1. –  Strelecká veža, Ľavým žľabom, IV-V, OS team
Spolulezec: Jiří Jaroň

Peťa Brožáková

Pridaj komentár